Prieskumy verejnej mienky ako nástroj manipulácie voličov

4. februára 2020, zeleznik52, Nezaradené

Prieskumné agentúry sa sústreďujú na finálové prieskumy volebných preferencií, ktoré budú zverejnené v rozhodujúcom týždni ktorý dovoľuje zákon (moratórium na zverejnenie prieskumov zostalo 14 dňové), teda do 15 februára. Nemôžu vyhovieť všetkým zainteresovaným subjektom, ktorých je až 25 aj keby chceli. V doteraz zverejnených prieskumoch možno sledovať dve tendencie:

  1. Do parlamentu by malo podľa renomovaných agentúr prejsť 8 až 9 subjektov. To je krajne nepravdepodobné, skôr ide o snahu zachovať nádeje stranám ktoré sú na vypadnutie.
  2. Do parlamentu by nemal postúpiť ani jeden z maďarských subjektov. To je tiež málo pravdepodobné, lebo disciplína maďarského voliča nie tak dávno bola top, v množstve obcí bola aj 90 % účasť na voľbách a teraz sa to môže zopakovať. Keď však agentúry kalkulujú s priemernou celoslovenskou účasťou pod 60 % tak im vychádzajú čísla, ktoré môžu byť úplne mimo.

V diskusii okolo predĺženého moratória na 50 dní bolo poukázané na to, že viaceré predvolebné prieskumy sa hlbokom mýlili a reálne volebné výsledky boli celkom iné ako prognózované. Prieskumy si zadávajú politické subjekty, ale aj TV stanice a jeden z najskúsenejších prieskumníkov, majiteľ agentúry POLIS v rozhovore bol priznal, že existujú pokusy zadávateľov výsledok dopredu manipulovať, kúpiť si percentá. On to vraj vždy odmietol, ale za iných to nemôže zaručiť.

Mne sa až raz stalo, že ma telefonicky zavolala pracovníčka prieskumnej agentúry a vyspovedala otázkami, koho by som volil ak by boli voľby už túto sobotu, koho som volil v posledných PV 2016, koľko mám rokov, aké mám vzdelanie, koľko obyvateľov má obec v ktorej žijem, ktorému politikovi dôverujem atď. Z uvedených informácií sa dá zostaviť nielen prieskum volebných preferencií, ale aj solídny sociologický prieskum.

Ako sa dá nedokázateľne získať manipulovaný prieskum? Práve zberom a triedením uvedených informácií, vytvorením zoznamov respondentov – voličov, ak je opakovaná voľba toho istého subjektu v PV 2016 aj v PV 2020 ide o presvedčeného voliča (nazývané aj tvrdé jadro). Manipulácia je možná v tom, že pred uskutočnením prieskumu urobí agentúra pre filtrovanie presvedčených voličov – respondentov. Ak jej ide o zvýhodnenie toho subjektu zaradí do prieskumu viac takýchto osvedčených respondentov, ak ide o znevýhodnenie subjektu počet osvedčených respondentov v prieskume zníži. Práve renomované agentúry si za roky svojej činnosti vybudovali zásobníky respondentov u ktorých vedia dopredu určiť ich voľbu. Ideálne na takéto manipulácie sú prieskumy urobené telefonickým dopytovaním na vzorke 1.000 – 1.200 respondentov.

Nechcem nikoho obviňovať, iba som načrtol, ako možno nepozorovane manipulovať výsledok prieskumu. Čo na to povedia páni Slosiarik, Baránek a Hřích? Určite to odmietnu.