V roku 1929 vyšiel román „Zbohom zbraniam“ Ernesta Hemingwaya a stal sa jeho prvým bestsellerom. Na pozadí tragickej lásky zdravotníka v Talianskej armáde, majstrovsky vykresľuje dopady 1. svetovej vojny na ľudí. 0 90 rokov neskôr vyšla skvelá rocková balada Marka Knopflera s názvom „Brothers in arms“ (Bratia v zbroji). To sú len dva počiny umelcov, z tisícov ktorí dávajú zbraniam „Zbohom“ a odmietajú vítanie zbraní.
Európou sa prehnali v 20 storočí dve svetové vojny, keby neboli, Európa by vyzeral inak – to uzná každý, no nie každý chápe komu na prospech sú vojny, kto na nich bohatne a kto naopak, stráda. Udržovať oheň pod kotlom v ktorom sa varí guľáš na ďalšie vojny je dnes ťažšie ako bolo na začiatku 20 storočia. Vtedy stačilo spáchanie atentátu na arcivojvodu a vojna sa mohla začať. Dnešná doba vyžaduje presvedčiť nielen politikov, ale aj podstatnú časť verejnosti a uistiť ju, že vojna je neodvratná. Teda okrem vojenských príprav je nevyhnutné spracovať aj verejnú mienku a to je zadanie masových médií. To čo sa deje dnes v mediálnom priestore vystihol vo svojom statuse Dušan Jariabek, poslanec NR za Smer SD: „Najviac o dvojkorunovom mlieku. rozprávajú tí, čo ho nikdy v živote nepili, najviac o SNP a druhej sv. vojne rozprávajú tí, čo ju nikdy nezažili, najviac vedia o voj. prezenčnej službe tí, čo ju nikdy neabsolvovali a najviac vedia rozprávať o Rusku tí, čo tam v živote neboli“. Takíto „umelci“ dnes zahlcujú mediálny priestor, a logicky nám aj vládnu.
Kto seje vietor – zožne búrku!
Po roku 1989 sa rozhodovalo o tom, akým štátom bude Československá republika, volania po nezávislosti neboli vyslyšané, lebo veľmoci mali s Československom iné plány. Neskúsení politici nezvládali množstvo konfliktov, ba sami ich často provokovali. Československo sa pokojne rozdelilo a tým ukázalo svetu príklad, že spory sa nemusia riešiť len vojensky. Od roku 1945 žije Európa mierový život s výnimkou krvavého rozpadu bývalej SFRJ a vyrovnávania si účtov medzi národmi na Kaukaze. Naproti tomu na území USA (kontinentálnom) nebola vedená žiadna vojna od rokov 1861-1865 (občianska vojna sever proti juhu). USA svoje záujmy presadzujú po celom svete a to aj vojensky. USA do 2. svetovej vojny vstúpili až keď už bola prakticky rozhodnutá. Japoncom sa za potupu v Pearl Harbour pomstili v auguste 1945 atómovým bombardovaním Hirošimy a Nagasaki. V roku 1949 vzniká NATO (North Atlantic Treaty Organization), vojenský pakt v ktorom je aktuálne 29 členov. Slovensko bolo do NATO prijaté v 2004, v roku 2009 pribudli Albánsko a Chorvátsko, v 2017 Čierna Hora. Pod hlavičkou NATO sa uskutočnili viaceré vojnové dobrodružstvá na území nečlenských štátov. USA ako svetový žandár podnikajú aj sólo akcie, najtragickejší omyl boli vojny v Kórei a vo Vietname, kde napriek technologickej prevahe neslávili víťazstvo. Poslednými fiaskami a potupou amerických zbraní boli de facto porážky v Afganistane a v Sýrii. USA z pozície svetového hegemóna bránia svoje záujmy v celom šírom svete, na to potrebujú desiatky základní, moderné letectvo a námorníctvo, kde každú flotilu vedie lietadlová loď, čo je výborný prostriedok na vedenie vojny so slabými.
Čo sa stalo a ešte stane na Ukrajine
V časoch Sovietskeho zväzu Ukrajinská sovietska socialistická republika patrila medzi prosperujúce. Svojou produkciou poľnohospodárstva aj priemyslu požívala uznanie. Od pestovania pšenice, ťažbu čierneho uhlia a výrobu rakiet, aj tých kozmických. Polo-ostrov Krym daroval Ukrajine Ukrajinec Nikita Chruščov, čo v tých časoch bolo chápané ako gesto. Námorná základňa v Sevastopole bola predsa spoločná „Sovietska“. Po rozpade ZSSR bolo chybou opomínať, že v zväzových republikách žila nezanedbateľná ruská menšina. Samostatná Ukrajina dala Krymu akúsi autonómnu s metropolou Simferopol. V roku 2011 som služobne strávil na Kryme zopár dní, dojmy boli rozpačité, biedne letisko, strašné cesty, problémy s elektrickým prúdom a zásobovaním S postupným chátraním nebola spokojná najmä početne zastúpená ruská menšina. V 2014 po ľudovom hlasovaní bol Krym pripojený k RF. Bol postavený most z pevniny a Krym dostal čo potreboval.
Situácia na pevnine nebola oveľa lepšia, zvláštne chápanie demokracie vyústilo do separatistických snáh. Vznikali polovojenské oddiely podporované zo zahraničia, dochádzalo k ozbrojeným zrážkam s políciou a napokon aj s regulárnou armádou. Dve východné oblasti Donecká a Luhanská s vysokým zastúpením ruského obyvateľstva, prestali rešpektovať ústrednú vládu v Kyjeve a usilovali o dosiahnutie samostatnosti, Podnetom popri zhoršujúcich sa podmienkach pre život boli proti ruské zákony (rušenie škôl s vyučovacím jazykom ruským, zrušenie ruských kanálov v káblových rozvodoch). Vytvárali sa jednotky domobrany vyzbrojené z ukoristených zásob polície a armády. Reakcia Kyjeva bola tvrdá, nasadenie armády na potlačenie separatistov bolo krvavé, armáda úplne zničila letisko v Donecku a ostreľovala z ťažkých zbraní obytné štvrte aj dediny, všetko kde sa niečo hýbalo bolo ostreľované. Vláda prestala v separatistických republikách vyplácať dôchodky a sociálne dávky, najmenej milión etnických rusov emigrovalo do Ruska. Naproti tomu z Ruska boli vypravené desiatky autokolón s humanitárnou pomocou. Regulárna ruská armáda nikdy neprekročila hranice Ukrajiny. Boje na území Donecka a Luhanska viedli miestne oddiely domobrany s armádou Ukrajiny a tiež s naverbovanými žoldniermi. Medzitým v Kyjeve demonštrácie prerástli v tzv. „Majdan“, vyrástli barikády a vzbúrencov ostreľovači popravovali v priamom prenose. Pokus de eskalovať konflikt v tzv. Normandskom formáte viazol, lebo dohody boli opätovne porušované ukrajinskou mocou.
Podľa šéfa NATO Stolltenberga bezpečnostnú situáciu na hraniciach Ukrajiny s Ruskou Federáciou vyhrocuje Rusko sústreďovaním vojsk a vojenskej techniky. Naši ministri Korčok a Naď sa zadúšajú tvrdeniami o tom, že situácia je najhoršia od roku 1945!!! Ukrajinský prezident Zelenskij hovorí, že situácia je relatívne pokojná a Ukrajinci môžu spávať pokojne. Ruský minister zahraničia Lavrov tvrdí, že Rusko žiadnu vojnu nechystá ani ju nikdy nezačne! Tak prečo tá hystéria v NATO aj na Slovensku? Vojenskí plánovači v USA chcú mať z Ukrajiny predpolie na vojenský útok proti Rusku a na to potrebujú svoje základne aj na Slovensku. Z najväčšej základne USAF Ramstein Air Base má byť na Slovensko presunutý letecký pluk, ktorý číta 48 stíhačov a 12 strategických bombardérov, pravdepodobne B 52. Tankovanie vo vzdušnom priestore SR by využívali lietadlá s menším doletom štartujúce zo západnej Európy! Tak ako, dáme zbraniam „Zbohom“???