Zeleznik

Poučenia z histórie prvé

V roku 1812 bolo na hraničnej rieke Nemen sústredené obrovské vojsko vedené francúzskym cisárom Bonapartem a jeho spojencov, ktoré čítalo cca 675.000 mužov. Okrem 150.000 rodených Francúzov bol zbytok vytvorený z vojsk vazalských (porobených) štátov, konkrétne to boli Nemci, Holanďania, Poliaci, Rakúšania, Česi, Taliani, Prusi, Švajčiari, Dáni, Nóri, Portugalci a Chorváti. Na ruskej strane čítala cárska armáda maximálne 200.000 mužov. Vrchným veliteľom bol cár Alexander I, no v realite vojskám velili Michail Bogdanovič Barclay de Tolly, knieža Bagration a generál Tormasov. Frontová línia bola dlhá 200 km no napriek sporom v ruskom velení bol realizovaný plán Barclaya de Tolly, ktorý rátal s vyčerpaním napoleonských vojsk. V rozhodujúcej bitke pod Moskvou mala početne slabšia ruská armáda zvíťaziť. V auguste 1812 bol vymenovaný vrchným veliteľom ruských vojsk Michail Illarionovič Kutuzov. Rozhodujúca bitka prebehla 7. septembra u Borodina. Bola to najkrvavejšia bitka celej výpravy, obrovské straty utrpeli obe bojujúce armády, padol aj generál Bagration. Nakoniec sa obe armády vyhlásili za víťazov a úmyselne ustúpili do záložných pozícií. Otázku či budú Moskvu brániť alebo ju vydajú Francúzom bez boja, rozriešil Kutuzov rozkazom k ústupu. 14. septembra 1812 francúzske vojsko Moskvu obsadilo, v meste vypukol obrovský požiar. Napoleon márne čakal na podpis mierovej zmluvy s cárom Alexandrom I. Ruská armáda sa utáborila pri meste Tarutino, odpočívala, cvičila nováčikov a dopĺňala svoje stavy. Obrat vo vojne znamenali víťazstvá rusov v bitkách pri Tarutine a neskôr aj pri Malojaroslavce. Francúzska armáda ustupovala po rovnakej trase ako do Ruska vpadla. Postupne utrpela ďalšie porážky v bitkách u Kolockého kláštora a pri meste Vjazma. Disciplína v ustupujúcom vojsku upadala a ruská armáda ich stále prenasledovala. Ustupujúca armáda bola rozdelená a následne porážaná pri bitkách u Krasného a na Berezine. Zbytky napoleonskej armády opustili ruské hranice 14. decembra 1812, bojaschopných mužov nebolo viac ako 10.000. Ruský postup sa zastavil až v Paríži, žiaľ Kutuzov sa toho nedožil. Napoleonova výprava skončila katastrofou pre Francúzsko aj jeho samotného. Po porážkach pri Lipsku 1813 a Waterloo 1815 dožil vo vyhnanstve, kde v roku 1821 zomrel.

Poučenia z histórie druhé

Väčšina nemeckého národa uverila Hitlerovskej propagande, ktorá určila nemecký národ, osobitne tzv. Nordickú rasu, za Bohom vyvolenú k ovládnutiu Európy. Mohutná nemecká armáda preferovala doktrínu nazývanú Blitzkrieg (blesková vojna). Doktrína bola založená na rýchlom prieniku motorizovaných jednotiek s podporou pechoty a letectva do hĺbky územia nepriateľa. V rokoch 1939 a 1940 touto stratégiou porazili slabé armády Poľska aj Francúzska. Proti Veľkej Británii bol prekážkou na nasadenie tankových zborov kanál La Manche, preto sa obmedzili na letecké útoky pri ktorých okrem bombardérov použili masovo aj neriadené strely – klzáky V1 a riadené balistické rakety V2. Britské vojenské letectvo RAF a neskôr aj americké USAF pomerne úspešne bránili britské územie, ale najmä podnikali hromadné nálety na nemecké priemyselné podniky, armádne sklady, aj veľké mestá, nielen v Nemecku – čím narúšali zásobovane armády a podlamovali odhodlanosť obyvateľstva pokračovať v beznádejnej vojne. Bitku o Britániu Nemecko prehralo.

22.6.1941 začala operácia Barbarossa – vpád nemeckého vojska do Sovietskeho zväzu. Cieľom operácie bolo zničiť boľševický režim a získať životný priestor pre Nemecko. Operácie sa zúčastnilo 3,5 milióna vojakov, 3.500 tankov a 3.000 lietadiel. Rozsiahle územia, náročné klimatické podmienky a statočný odpor obrancov postup nemeckých zborov spomaľoval a vojská vyčerpával. Nemecká armáda na severe sa prebojovala k Leningradu, ktorý obkľúčila 8.9.1941 a blokáda mesta trvala do 27.1.1944. Počas blokády v meste zomrelo viac ako 600.000 ľudí, prevažne civilistov, niektoré zdroje pripúšťajú počet obetí blokády 1,7 milióna. Neúspešná blokáda mala obrovský vplyv na morálku sovietskej armády a obyvateľstva vôbec. Armáda smerujúca k Moskve bola zastavená a uviazla v pozičných bojoch. Za najväčšiu a rozhodujúcu bitku II. svetovej vojny je považovaná bitka o Stalingrad. Boje o mesto sa začali 17.6.1942 a skončili 2.2,1943, čiže trvali 200 dní, zúčastnilo sa ich 2,1 milióna vojakov z oboch strán. V bitke padlo 480.000 sovietov a najmenej 500.000 Nemcov, ťažko ranených bolo dva krát toľko. Japonsko a Turecko prehodnotili svoje plány vstupu do vojny proti SSSR. Začala protiofenzíva červenej armády, tu je potrebné spomenúť najväčšiu tankovú bitku pri meste Kursk. Nemeckej armáde nepomohli ani nové ťažké tanky „Tiger“, bitku začali nemecké vojská 5.7.1943 s cieľom získať späť stratenú iniciatívu. Do bojov sa zapojilo do 4 miliónov vojakov, 69.000 diel a mínometov, 13.000 tankov a 12.000 lietadiel. Bitka skončila 23.8.1943, tým začali oslobodzovacie boje červenej armády. Boli postupne oslobodené územia SSSR a polovica Európy, až dospeli k Berlínu. Na znak víťazstva vztýčili červenoarmejci svoju zástavu na streche Reichstagu. Vodca Hitler spáchal samovraždu a zobral so sebou aj svojich najbližších. Ďalší pohlavári fašistického režimu boli odsúdení na hrdelné tresty pre vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Dňom víťazstva sa stal 8.5.1945, kedy pred polnocou bola podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk.

Prečo môže vypuknúť III. svetová vojna?

V niektorých európskych štátoch začala reálna príprava obyvateľstva na vojnu! Keby len civilné obyvateľstvo, ale pripravujú sa aj početné armády. Zbrojovky sa tešia z nevídaných ziskov a vojensko-priemyselný komplex diktuje politikom. Tí tvrdia, že im ide o obranu pred rozpínavosťou Ruska, ktoré štvrtý rok obsadzuje Ukrajinu a určite sa s tým neuspokojí, ale napadne aj iné štáty NATO napríklad Poľsko, Pobaltské štáty a Fínsko, teda svojich susedov, ale je nebezpečné aj pre zbytok Európy a samozrejme aj pre USA. Hlásne trúby vojnových štváčov vytrubujú, že NATO je predsa silnejšie než Rusko a môže ho teda poraziť v otvorenej konfrontácii. Hospodársky majú štáty NATO navrch, ale či aj vojensky – to je iná otázka!

Pokiaľ sa Rusku takpovediac podrážajú nohy balíkmi sankcií, ktorých len EÚ prijala 19 a pridali sa aj USA, tými sa vojenský konflikt nevyprovokuje. Vážnejší je fakt, že Ukrajina poslušne plní rolu užitočného idiota a bojuje s armádou RF ovládaná chimérou, že s podporou NATO môže Rusko vyčerpať do tej miery, že bude prinútené rokovať o mieri a prijať podmienky, ktoré nadiktuje Ukrajina. Na 60 krajín sveta dotuje Ukrajinu finančne, humanitárne a najmä vojensky. Nejde len o dodávky zbraní a streliva, ale aj poskytovanie spravodajských informácií, výcvik obsluhy zbraňových systémov a poskytnutie poradcov veleniu vojskám. Hlavný sponzor prezident USA sa nedávno vyjadril pochybovačne o tom, že svetová vojenská veľmoc Rusko nedokázala za 3,5 roka poraziť Ukrajinu, hoci to mala zvládnuť za dva týždne! Isteže, mohlo sa to stať, no Ukrajina by vyzerala ako dnešná Gaza! Konflikt eskaluje tým, že Ukrajinská armáda je vybavovaná stále účinnejšími zbraňovými systémami a najmä tým, že po dlhšom váhaní dodávatelia zbraňových systémov povolili ich používanie proti cieľom na Ruskom území. Tým sa charakter vojny zmenil a z obrancov sa stávajú sabotážnici, ktorí útočia proti letiskám, skladom a najmä proti energetickej infraštruktúre. Dlho prezident Zelenskij prosíkal o dodanie účinnej PVO, o dodanie lepších tankov, delostrelectva, o dodanie lietadiel najmä F16 – všetkého dostal neúrekom a napriek tomu nevybojoval späť ani meter územia! Za október 2025 armáda RF obsadila ďalších 475 km štvorcových na Donbase! Pomýlení americkí ex-generáli navrhli dodať Zelenskému stovky striel s plochou dráhou letu TOMAHAWK. Prezident Trump tento hazardný návrh zamietol – zatiaľ. Armáda UA nedisponuje platformami z ktorých by mohla Tomahawky vypúšťať (nemajú vojnové lode, ani ponorky). Keby predsa došlo k dodávke a použitiu Tomahawkov proti Moskve a okoliu, musela by armáda RF odpovedať adekvátnymi prostriedkami, možno aj taktickými jadrovými údermi a do vojny by potom otvorene vstúpili niektoré štáty NATO. Koalícia ochotných existuje a kuje plány ako do vojny vstúpiť! Armáda RF by musela odpovedať údermi proti ochotným štátom NATO a lokálna vojna by prerástla na tretiu svetovú!!!

Prečo je vrcholne nezodpovedné provokovať III. svetovú vojnu?

Jednou vetou preto, že by už nešlo o vojnu konvenčnú a priestorovo obmedzenú, ale vojnu jadrovú, ktorá by doslova zničila územia priamych aktérov a nadovšetko zničila životné prostredie na celej planéte. Namiesto obmedzovania počtu a druhov zbraní hromadného ničenia sa roztáča kolotoč zbrojenia, ktoré odčerpáva obrovské zdroje, ale hlavne povzbudzuje nezodpovedných politikov a ich generality k vyskúšaniu čo dokážu. Hrozba usmrtenia desiatok miliónov civilistov, zničenia miest, závodov, zamorenie ovzdušia, pôdy a vôd, vznik malej doby ľadovej a vymieranie civilizácie chorobou z ožiarenia aj hladom – to im akosi nedochádza! Nielen z histórie sa treba učiť, ale aj rozumieť súčasnému vojenstvu a prijať tézu, že Rusko je neporaziteľné a ak k totálnej konfrontácii dôjde, tak bude zničený útočník, aj život na planéte zem, ktorá sa stane neobývateľná!!!

Aké zbrane hromadného ničenia stoja proti sebe dnes?

Dve jadrové bomby zvrhnuté USAF na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki sú v porovnaní so súčasnými jadrovými zbraňami hračky. Za 80 rokov ľudstvo vynaložilo mnoho biliónov USD a mnoho úsilia vedcov na zdokonalenie jadrových zbraní a zdokonalenie ich nosičov. K USA sa zakrátko pridal SSSR, a jadrovými zbraňami disponujú aj Čína, Veľká Británia, Francúzsko, India, Pakistan, Severná Korea a Izrael.

Pokrok vo vývoji zbraní hromadného ničenia priniesol termonukleárne nálože s podstatne vyššou výbušnou silou. Významné je podstatné zmenšenie termonukleárnych náloží a tým aj zníženie ich váhy. Neustále sú zdokonaľované nosiče týchto zraní: rakety, lietadlá, lode a ponorky. Popritom sú zdokonalené a vyvíjané nové proti-zbrane určené na obranu proti jadrovým útokom. Ukrajinský konflikt je zástupnou vojnou medzi USA a RF tvrdia niektorí vojenskí odborníci. Keďže tu je rozbuška, ktorá môže vyvolať jadrovú konfrontáciu medzi USA a RF, porovnajme výzbroj a spôsobilosti armád USA a RF, lebo práve oni by si vymenili prvé a odvetné jadrové údery. Je teraz zbytočné mudrovať ako by sa zachovala Čína so svojim moderným a veľmi silným vojenským potenciálom. Potenciály ostatných jadrových armád sú menej významné.

Raketové zbrane delíme podľa doletu a tiež podľa dráhy a rýchlosti nosiča.

Najsilnejšími zbraňami na planéte zemi sú ICBM (Interkontinentálne balistické rakety), ktoré sú schopné dopraviť na cieľ vzdialený od 6.000 do 20.000 km bojovú hlavicu alebo viac samostatne navádzaných bojových hlavíc MIRV. Spravidla sú rozmiestnené v podzemných silách, alebo sú mobilné. Ďalej sú zmienené niektoré typy rakiet kategórie ICBM.

Rakety USA LGM 30 MINUTEMAN III. Od roku 2016 sú rakety vybavované jednou bojovou hlavicou s výbušnou silou ekvivalentu 330 – 350 kiloton TNT (trinitrotoluénu). Ide o klasickú balistickú raketu na pevné palivo vyvíjanú 50 rokov, ktorá by mala byť po roku 2030 nahradená modernejšou raketou SENTINEL, ktorej vývoj bol však nateraz zastavený. Pôvodný počet rakiet MINUTEMAN III 1.000 bol znížený na 450 kusov. Sú rozmiestnené na základniach v troch štátoch USA. Raketa je 18,3 metra dlhá, váži 36 ton, jej operačný dosah je do 14.000 km, nepresnosť zásahu 240 metrov od cieľa. Raketa je jedinou ICBM vo výzbroji armády USA.

Armáda RF disponuje viacerými typmi rakiet kategórie ICBM. Raketa RS 24 JARS je trojstupňová na pevné palivo, môže byť odpálená zo sila alebo priamo z platformy 16 kolesového podvozku. Ďalšie údaje sú kvalifikované odhady: operačný dosah viac ako 11.000 km, dĺžka 23 metrov, priemer 2,0 metre, počet jadrových hlavíc MIRV je 4 – 10, každá do 350 kiloton TNT. Hmotnosť rakety je okolo 49 ton. Testovanie prebehlo v 2007 – 2008 rokoch a všetky testy boli úspešné.

Raketa RS 26 RUBEŽ je menšia a ľahšia ako RS 24 a je určená pre mobilné odpaľovacie podvozky. Jej dĺžka je 18 metrov a hmotnosť 36 ton, všetky motory sú na pevné palivo. Testy rakety boli vykonané v 2011 roku. Menšia hmotnosť znamená menší operačný dosah, odhadovaný na 6.000 km. Bojová hlavica je jedna alebo obsahuje viac samostatne navádzaných hlavíc MIRV obdobných rakete RS 24. Inerciálny navádzací systém dokáže údajne preniknúť cez každú protiraketovú obranu.

Raketa RS 28 SARMAT je ťažká balistická raketa na kvapalný pohon, štartuje iba z betónových síl v ktorých je raketa ukrývaná a aj pripravovaná k štartu (tankovanie a vloženie dát o cieľoch). Má dĺžku 35,3 metra, priemer 3,0 metre a hmotnosť pred štartom 208 ton. Dokáže doviezť náklad 10 ton do vzdialenosti 18.000 km, Počet bojových hlavíc MIRV je 10 – 16, ktoré majú silu v stovkách kiloton TNT. Navádzanie je inerciálne s využitím ruského satelitného systému GLONASS (analógia GPS). V službe je od roku 2021 cca 46 RS 28. Použitie jednej rakety zničí územie veľké ako Francúzsko.

Hypersonický klzák AVANGARD bol zavedený do výzbroje Raketových vojsk strategického určenia RF v roku 2019. Podobne ako iné hypersonické rakety RF, bol aj AVAGARD odpoveďou na zlepšovanie schopností protivzdušnej a protiraketovej ochrany USA (PVO a PRO). Klzák bez vlastného motora je vynesený na vysokú balistickú dráhu ťažkou raketou napríklad: UR 100 UTT, RS 28 alebo RS 26. Má tvar delta krídla a môže niesť konvenčnú alebo jadrovú hlavicu. Po oddelení od nosnej rakety má klzák rýchlosť až 27 Machov (rýchlostí zvuku). Klzák sa počas približovania k cieľu vyhýba prostriedkom PVO a PRO nepriateľa ostrými manévrami vo všetkých smeroch. Samotná vysoká rýchlosť, ktorá pri 27 Machoch činí 8,9 km/sek., 3 – 5 krát prevyšuje rýchlosť antirakiet a dokonca aj rýchlosť črepín po explózii bojovej hlavice anti-rakety, ochráni klzák pred zničením v 95 % prípadov. Hmotnosť klzáka je 2,0 tony to znamená, že kinetická energia pri dopade na prekážku dosahuje najmenej 22 kiloton TNT. Jadrová hlavica má výbušnú silu prevyšujúcu 2,0 megatony TNT. Od decembra 2021 je v bojovej pohotovosti 6 nosných rakiet UR 100 NUTTH vybavených Avangardom.

Raketa 9M 730 BUREVESTNIK je najnovším príspevkom do rodiny interkontinentálnych rakiet. Ide o revolučnú novinku = strela s plochou dráhou letu (25 – 100 metrov), schopná manévrov počas letu, nesie  bojovú hlavicu s náložou ekvivalentu 1,0 megatony TNT. Celkom novou technikou je jej pohon, ktorý obstaráva jadrový reaktor s rýchlymi neutrónmi. Miniaturizácia jadrového reaktora do veľkosti malej chladničky umožnila umiestniť ho do rakety alebo torpéda. Raketa štartuje pomocou štartovacieho stupňa (booster), ktorý je po vyhorení pevného paliva odhodený. Raketa po dosiahnutí rýchlosti blízkej Mach 1,0 pokračuje v lete poháňaná novou verziou náporového motora, keď chladný vzduch vstupujúci do motora nie je dotovaný horením paliva, ale je prudko zahrievaný pôsobením jadrového reaktora na tisíce stupňov Celzia. Palivové články v reaktore by vystačili na viac mesiacov letu rakety. To znamená, že raketa z praktického pohľadu má neobmedzený operačný dosah. Raketa je relatívne malá nakoľko nenesie žiadne palivo na svoj pohon, má iba 9 metrov na dĺžku. Citlivými senzormi odhalí pred sebou systém PVO a bezpečne ho obchádza. Nasadenie rakety do vojenskej služby možno predpokladať do polovice roku 2026.

Do kategórie interkontinentálnych rakiet patria aj rakety odpaľované z ponoriek SLBM, ktorá je v armádach USA a VB aktuálne zastúpená raketou UGM 133A TRIDENT II. Tieto rakety tvoria výzbroj 14 ponoriek USA triedy OHIO a štyroch ponoriek VB triedy VANGUARD, Trident má tri stupne na pevné palivo. Ide o balistickú raketu ktorá štartuje vždy z ponorenej ponorky. Počas činnosti tretieho stupňa dosiahne Trident rýchlosť 6.000 m/sek. Použitý je inerciálny navádzací systém doplnený optickou kontrolou hviezdnej oblohy. Raketa je 13,56 metrov dlhá, jej váha je 39 ton, operačný dosah asi 12.000 km, Raketa nesie 8 bojových hlavíc, každá s ekvivalentom 150 kiloton TNT alebo 12 hlavíc po 100 kiloton TNT. Hlavice sú v záverečnej fáze letu navedené na rôzne ciele, nepresnosť zásahu cieľa je 100 metrov.

Ruské námorníctvo disponuje ponorkami vyzbrojenými raketami RSM 56 BULAVA. Do výzbroje boli zaradené v roku 2018. Raketa je 12 metrov dlhá, priemeru 2 metre. Vzletová hmotnosť je 36,8 tony. Má 6 samostatných bojových hlavíc MIRV s hmotnosťou každej 1,15 tony a výbušnou silou s ekvivalentom 150 kiloton TNT. Nosičom sú ponorky triedy BOREJ, navádzanie je inerciálne s využitím sledovača hviezd a doplnkovo modul PRO GLONASS. Operačný dosah je viac ako 10.000 km. Raketa dokáže robiť úhybné manévre smerové aj výškové, dokonca vypúšťať návnady pre PVO. Hlavice sú chránené obalom, ktorý odolá jadrovému výbuchu vo vzdialenosti 500 metrov.

Rakety stredného doletu (600 – 6.000 km), sem patrí väčšina rakiet s plochou dráhou letu, štartujú zo zeme, z vojnových lodí, ponoriek alebo z lietadiel. Armáda USA disponuje značným počtom rakiet BMG 109 TOMAHAWK, ktoré tvoria najmä výzbroj US NAVY, teda ponoriek a vojnových lodí. Ide o výbehový model podzvukových rakiet, ktoré sú účinné v priestore bez silnej protivzdušnej obrany (PVO), ale na útok proti RF sa nehodia, práve pre silnú ruskú PVO. Tomahawky excelovali v Iraku, ale už v Sýrii to bolo oveľa slabšie. Ich prednosťou je nízky let kopírujúci terén (15 – 50 metrov) čím je sťažené radarové zameranie, ale podzvuková rýchlosť dáva viac času na ich zničenie inými prostriedkami PVO. Konvenčná bojová hlavica má 489 kg, operačný dosah nad 1.200 km. Verzie s nukleárnou hlavicou boli vyradené v roku 1991 (zmluva START).

Armáda RF je vyzbrojená tiež raketami s plochou dráhou letu so strednou dĺžkou letu, sú to 3K14 KALIBER. Systém používa viac druhov striel pre odpaľovanie z vojnových lodí, ponoriek a lietadiel, strely určené na ničenie pozemných cieľov, lodí a ponoriek sa líšia. Existujú dvojstupňové aj trojstupňové typy – tie sú schopné v záverečnej fáze letu zrýchliť z 0,8 Machu na 2,9 Machu. Pre útoky na ponorky ide o proti ponorkové raketové torpédo. Navádzanie je nezávislé na okolí (inerciálne) + niektoré druhy majú v záverečnej fáze letu aktívne radarové navádzanie (pohyblivé ciele). Konvenčná bojová hlavica obsahuje od 200 do 450 kg trhaviny, podľa typu. Do armády boli zavádzané od roku 1994. Praktického použitia sa dočkali pri vstupe RF do vojny v Sýrii a najmä vo vojne na Ukrajine.

Vo výzbroji armády RF sú zastúpené rakety s plochou dráhou letu CH 101 a CH 102 odpaľované z paluby strategických bombardérov TU 95 MS alebo TU 160. Modernizované verzie rakety sú vybavené konvenčnou bojovou hlavicou s váhou 400 kg, existujú aj verzie so zdvojenou bojovou hlavicou. CH 102 má nukleárnu hlavicu, ktorej ekvivalent výbušnej sily je 250 kiloton TNT. Dolet tejto rakety je až 5.500 km, verzia so zdvojenou bojovou hlavicou má dolet 2.250 km. Systém navádzania na cieľ je inerciálny, satelitný GLONASS + systém porovnania terénu s referenčnými snímkami. Stredná kruhová odchýlka od cieľa je 3 – 12 metrov! Strela počas letu deteguje ožiarenie radarovými lúčmi PVO, na ktoré reaguje vypúšťaním klamných cieľov. TU 160 môže niesť 12 rakiet CH 101 v bombovnici. TU 95 MS 8 rakiet pod krídlami. Malé rozmery (7,5 m dĺžky) a stealth technológiou znížená efektívna radiolokačná odrazovú plocha je iba 0,01 metra.

Výzbroj USA strategických bombardérov B 52 H, B 1 a B 2 zahrňuje okrem iného aj riadené strely AGM 158 JASSM a kĺzavé bomby AGM 154 JSOW. Operačný dosah najnovšej verzie strely AGM 158 je 1.600 km. Dolet kĺzavých bômb závisí od výšky a rýchlosti letu nosiča a dosahuje 70 km.

Revolučnú inováciu vo vývoji rakiet stredného doletu predstavuje balistický OREŠNIK. 21. novembra 2024 bol uskutočnený raketový útok zo strelnice spoza Uralu na ukrajinské mesto DNIPRO, závod na rakety JUŽMAŠ. Prvé správy hovorili o strategickej rakete RS 26 RUBEŽ. Prezident Putin na druhý deň predstavil celkom novú raketu stredného doletu nazvanú OREŠNIK. Tvrdil, že raketu nedokáže zastaviť v jej misii žiadny systém PVO ani systém PRO. Uviedol iba niektoré parametre: maximálny dolet 5,500 km, rýchlosť letu 11 Machov, počet bojových hlavíc 6, ktoré boli tentokrát ešte slepé, ale svojou kinetickou energiou narobili veľké škody. Raketa je mobilná na podvozku s 12 kolesami odkiaľ aj štartuje. Neskôr sa odhalili podrobnejšie údaje o tejto super zbrani. Samostatne navádzane bojové hlavice dosahujú rýchlosť 10 Machov, trením o vzduch vzniká ma nich teplota porovnateľná s teplotou slnka. Každá hlavica môže niesť jadrovú nálož o sile 150 kiloton TNT alebo môže obsahovať 6 oddelených náloží. Celkom môže potom raketa zasiahnuť oblasť cieľa až 36 bombami. Raketu nie je možné zastaviť za letu pre jej rýchlosť a v záverečnej fáze letu pre niečo navyše! Hlavica má tvar kužeľa na jeho základni sú umiestnené malé trysky, ktorých činnosťou hlavica rotuje okolo svojej osi a súčasne neletí priamo, ale po krívke imitujúc závitnicu s veľkým stúpaním, Tým je zabezpečené, že žiadny systém PRO ani americký THAAD a už vôbec nie pomalší PATRIOT nedokáže hlavicu zasiahnuť! Tento systém chcú ruskí výrobcovia rakiet aplikovať aj na ďalších druhoch rakiet, najmä balistických.

Zbrane súdneho dňa a iné

Ruské Torpédo / podmorský dron POSEIDON dĺžka 24 metrov, priemer 1,6 metra, má pohon malým jadrovým reaktorom, ktorý mu dodáva operačný dosah viac ako 10.000 km (limituje ho iba dosah diaľkového ovládania). Bojová hlavica je termonukleárna s výbušnou silou 2,0 megatony TNT. Dosahuje rýchlosť 107 uzlov (198 km/hodinu) a môže operovať v hĺbke cez 1,0 km. Využitie POSEIDONA je možné k zničeniu pobrežných miest a námorných základní. Dokáže potopiť lietadlovú loď aj so sprievodnými plavidlami. Výbuch nálože s ekvivalentom 2,0 megatony TNT v správnej hĺbke, spôsobí vlnu tsunami vysokú viac ako 100 metrov, ktorá narobí viac škôd ako výbuch rovnakej hlavice nad zemou. Dávnejšie bolo rozhodnuté o výrobe 32 kusov torpéd / dronov. Z toho polovica bola situovaná v roku 2022 na ruské námorné základne v Arktíde odkiaľ môžu byť nasmerované na ciele v severnej Amerike, Európe či v Ázii. Druhú polovicu torpéd / dronov dostalo vojenské námorníctvo. Došlo k prestavbe atómovej ponorky BELGOROD, ktorá je vyzbrojená 6 kusmi Poseidonov. O prestavbe ďalších ponoriek či povrchových plavidiel niet dostupných informácií.

Prostriedky REB (rádio elektronického boja)

V roku 2014 bol na Ukrajine tzv. Majdan a došlo k násilnej zmene politickej orientácie krajiny. USA vyslali do Čierneho mora na inšpekciu torpédoborec USS DONALD COOK. Došlo pritom k nevídanému incidentu. Ruské bombardovacie stíhačky SU 24 vykonali niekoľko simulovaných náletov na plavidlo, pričom na hrdom bojovom plavidle nič nefungovalo, ani spojenie, ani ovládanie zbraní. Posádka si všimla, že SU 24 mali pod krídlami zavesené kontajnery, ktoré pokladali za veľké bomby. Bolo v nich ukryté zariadenie REB, ktoré oslepilo na plavidle všetky zariadenia obsahujúce elektroniku. Svetové médiá špekulovali, že nemalá časť posádky utrpela šok a požiadala o uvoľnenie z vojenskej služby. Po dvoch rokoch sa obdobný incident odohral v Baltskom mori.

Vojna na Ukrajine priniesla masové používanie dronov, najmä samovražedných, ale aj schopných pristátia. Systém navádzania dronov je jednoduchý a preto jednoduché je dosiahnuť jeho rušenie až po odklonenie od určeného cieľa. Odkloniť od cieľov sa vraj podarilo aj niekoľko balistických rakiet ISKANDER. Odklonené drony či rakety síce nezasiahli vojenské a strategické ciele, ale zasiahli ciele civilné, bytové domy, školy či nemocnice. Tri malé pobaltské štáty nemajú vlastné vojenské letectvo, preto NATO ich počas konfliktu na Ukrajine prikrýva svojimi stíhačkami F 16 FIGHTING FALCON a F 35 LIGHTNING 2. Piloti týchto dánskych a holandských strojov však nevychádzali z údivu, keď pri priblížení sa k ruským hraniciam im prestala fungovať avionika a ďalšie systémy lietadiel, čo udivovalo najmä pri modernej, elektronikou nadupanej F 35. Piloti museli použiť ručnú pilotáž a spoľahnúť sa na svoje zmysly pri návrate strojov na základňu.

Systémy REB MURMANSK BN, KINÉ, KUKA 4

Ruský systém elektronického boja MURMANSK BN je významný vojenský prostriedok schopný paralyzovať  fungovanie elektronických systémov NATO, bez toho aby ich fyzicky zničil. KINÉ systémy sú schopné  znefunkčniť rádiové signály a komunikáciu vo väčšine Európy. Schopnosť neutralizovať nielen všetky moderné vojenské ciele vrátane námorných a leteckých základní NATO a Pentagónu, ale aj bežné civilné zariadenia, ruší vojenské koncepcie NATO. Silné žiarenie ruských systémov REB zasahuje aj pilotov, ktorí si sťažujú na nepohodlie, stratu komunikácie a bolesti hlavy aj počas letov stovky kilometrov od ruského územia. Už 500 km od hranice s RF začína rušenie vyraďovať všetku elektroniku amerických stíhačiek F 35, To je výsledok pôsobenia MURMANSK BN, ktorý je schopný spáliť elektronické komponenty amerických a európskych stíhačiek na vzdialenosť 5.000 – 8.000 km. Okrem toho je systém schopný vykonávať elektronický prieskum v automatickom režime a blokovať komunikáciu medzi veliteľskými stanovišťami nepriateľských lietadiel a lodí. Lietadlo alebo loď bez komunikácie operačných systémov na GPS navigácii sa stáva ľahkým cieľom na zničenie. Dnes sú tri mobilné systémy MURMANSK BN rozmiestnené na polostrove Kola, v Kaliningrade a na Kryme. Spoľahlivo pokrývajú priestor celej Európy, významnú časť Atlantiku, polovicu Afriky a Áziu až po Indiu a Čínu. Ďalšie mobilné systémy nie je problém rozmiestniť v Arktíde, na Kamčatke a pripravuje sa aj umiestnenie systémov REB do vesmíru na nízke obežné dráhy. Už dnes sú schopnosti ruských systémov REB také, že dokážu v prípade potreby zrušiť 90 % mobilnej komunikácie, zariadení používajúcich GPS, radarových staníc, satelitnej komunikácie. Pôsobia v pásme krátkych vĺn (KV) vrátane pásiem VKV vrátane VHF a UHF pásma. Signál KV sa šíri nad povrchom zeme a neprekáža mu jeho zakrivenie, za priaznivých podmienok dochádza k odrazu signálu KV od ionosféry a tým sa podstatne zvýši operačný dosah. Systém stanice MURMANSK BN je mobilný, premiestňuje sa na siedmych kamiónoch KAMAZ. Na štyroch kamiónoch sú namontované teleskopické stožiare, ktoré nesú anténny systém stanice vo výške 32 metrov. Aktivácia stanice je náročná na čas – trvá 72 hodín. Základňa môže obsahovať dve alebo aj štyri stanice MURMANSJ BN. Deľba ich práce je potom taká, že jedna časť sa venuje elektronickému prieskumu a druhá aktívnemu pôsobeniu proti komunikujúcim zbraňovým systémom nepriateľa. Vyradenie z boja aj najmodernejších bojových lietadiel a lodí, do značnej miery limituje spôsobilosti letectva a námorníctva, vrátane lietadlových lodí. Ruské systémy REB nemajú vo svete alternatívu a dlho nebudú mať

Záverečné zhodnotenie

Pozornému čitateľovi nemohlo uniknúť, že mnohými zaznávané Rusko sa dokáže ubrániť akémukoľvek nepriateľovi či nepriateľom a tiež dokáže vykonať odvetné údery s viac násobnou intenzitou. Koncepcia postavená na hospodárskom vyčerpaní a vojenskom zlikvidovaní ríše zla, je nevykonateľná! Toto tvrdenie nie je žiadna propaganda, ale realita! Rusko v máloktorom druhu zbraní zaostáva za USA, skôr naopak – vo väčšine druhov má prevahu, ba náskok meraný v desaťročiach. Prednosti sú evidentné v nosičoch najmä raketových, kde sme zo slušnosti nezahrnuli rakety hypersonické menšieho dosahu. Kým USA iba testujú prvú hypersonickú raketu s rýchlosťou 5 Machov, majú ozbrojené sily RF k dispozícii rakety ISKANDER s rýchlosťou 7 Machov, ZIRKON s rýchlosťou 9 Machov a KINŽAL s rýchlosťou 10 Machov. Dva druhy ruských ICBM sú mobilné aj jedna raketa stredného doletu. Ruské ICBM disponujú samostatne navádzanými bojovými hlavicami MIRV čo USA mali tiež, ale ich zrušili! Okrem vysokej rýchlosti ide aj o schopnosť manévrovať. Celkom na vrchole stoja také systémy ako je OREŠNIK schopný pokryť celú Európu, AVANGARD, BUREVESTNIK, POSEIDON, MURMANSK BN, aké vo svojej výzbroji nemá žiadna armáda NATO! Zhrnuté a podčiarknuté: Rusko nemožno poraziť vo vojne konvenčnej, tobôž vojne nukleárnej! Preto je rozumné vojnu na Ukrajine ukončiť a s Ruskom spolupracovať pre blaho ľudstva a nie na jeho zničení!