Zeleznik

Pred 50 rokmi málokomu vadilo, keď pri sledovaní rakúskej ORF naskočil Verbung. Vtedajšia ČST reklamu takmer nepoznala. Dnes je situácia diametrálne iná, množstvo, frekvencia, údernosť až agresivita reklamy v printových, ale najmä v elektronických médiách, presahuje hranice zdravého rozumu. Celostranové reklamy v novinách a časopisoch našli svoje miesto dokonca na obálke! V televíziách a rozhlase otravujú reklamné hviezdy. Už to nie sú pracie prášky a iné užitočné veci, najviac sa vnucujú telekomunikační operátori, banky, poisťovne, obchodné reťazce, autá, dovolenky a liečivá so „zázračnými účinkami“. Reklama je hlavným zdrojom príjmov sociálnych sietí, komerčných novín, televízií a rádií, lenže čoho je veľa – toho je príliš!

Televízne stanice, najmä tie komerčné majú svojich divákov za postihnutých Alzhaimerom, preto si dovolia opakovať tú istú reklamu na začiatku aj na konci reklamnej prestávky (Prima banka) a samozrejme v každom reklamnom brejku omieľať tie isté reklamy vo dne v noci! Kto platí ten sa vezie aj na reklamnej vlne. Účinkovanie v reklame je darom z nebies pre začiatočníkov aj pre pokročilých „umelcov“. Čítanie upútavok a reklám vynáša násobne viac ako dáva práca v divadle, či občasnom filme. Podstatne lepšie sú TV seriály a tak sme svedkami javu, kedy v Národnom divadle pomaly nemá kto hrať!

Vyvstáva otázka, ako zadávatelia reklám tento humbug v konkurenčnom prostredí financujú? Stav kedy vysielanie reklám a upútavok (čo je vlastne reklama vlastného programu) zaberá až 1/3 času, je neúnosný pre diváka či poslucháča a mal by byť finančne nevýhodný pre médium. Opak je však pravdou, náklady na reklamu si odpíšu z daní, znížia si daňovú povinnosť voči štátu a príjem od zadávateľa je potom čistým ziskom. Čo rieši taká „Rada pre vysielanie a retransmisiu“, keď jej toto nevadí?

Reklamný smog je rovnako nebezpečný ako ten skutočný smog, ktorý trápi veľkomestá a priemyselné aglomerácie, ba je nebezpečnejší. Ten skutočný smog rozoženie vietor, ale ten reklamný je prítomný non-stop, atakuje psychiku ľudí, deptá ich ako bezmocné figúrky v tom veľkom biznise, ktorý je vo svojej podstate odporný lebo ide o zbytočné mrhanie prostriedkami, ktoré mohli byť použité na užitočné projekty.

Reklamu je potrebné zdaniť a vylúčiť možnosť jej odpisovania z daňovej povinnosti. Dokonca si myslím, že v záujme ochrany duševného zdravia občanov, zdaniť reklamu osobitnou sadzbou, podobne ako je zdanený tabak, alkohol a iné škodliviny.