Zeleznik

Keď nejde Mohamed k hore má ísť hora k Mohamedovi? Utorkové vystúpenia predsedu a následne časti  podpredsedov Smeru SD odštartovali v strane proces, ktorý mešká už roky, no teraz sa už nedá zastaviť. Pozorovatelia sa už nevedeli dočkať, kedy sa začne avizovaná vojna dvoch táborov.

Predseda Fico je náš najskúsenejší štátnik, on dobre vie čo má robiť

Akurát s novinármi hral svoju hru a nič konkrétne z toho čo chceli počuť nepovedal. Hovoril v náznakoch z ktorých sa dá vydedukovať hneď niekoľko scenárov. Čestne sa priznal, že ho už nebaví chodiť sa hádať do TV diskusií, že je otrhaný a unavený z 20 ročných zápasov a presne vie čo má robiť. Na konkrétne otázky kedy bude avizovaný Snem strany a či neuvažuje o funkcii Čestný predseda neodpovedal, vraj to sú vnútrostranícke témy, ktoré nebude riešiť cez médiá. Škoda len, že medzičasom tých, ktorí pozdvihli hlas za obnovu strany nazval slniečkármi a nepriamo aj karieristami. Ešte väčšia škoda je to, že za svojho predsedovania a 10 ročného výkonu moci zopár problémov nezvládol a riešenia nedotiahol do konca:

• Neurobil poriadok v politickom ringu, pokusy zakázať ĽSNS stroskotali, no ešte vážnejšia chyba bola v tom, že také quasi politické hnutia ako je OĽaNO mohli existovať a po 10 rokoch vojsť do vlády,
• Pokus odísť z pozície premiéra do prezidentského paláca v 2014 bol nepochopený a neúspešný,
• Od porážky v prezidentských voľbách začala politická práca v Smere SD ísť dolu vodou,
• Strana postupne slabla a volebné výsledky v eurovoľbách, voľbách do VÚC a do komunálu boli z roka na rok slabšie,
• Avizované upratovanie v straníckych štruktúrach bolo iba symbolické, nič sa nezlepšilo,
• Nedokázal očistiť seba a svojich spolu straníkov od nálepkovania prerastajúceho do hystérie,
• V 2018 odstúpil a obetoval aj Kaliňáka aby zachránil koalíciu, ale pokračoval v studenej vojne s prezidentom Kiskom a ani s koaličnými partnermi si príliš nerozumel,
• Rekonštruovaná vláda s Pellegrínim a Sakovou odviedla dobrú prácu a dopomohla Smeru SD k slušnému volebnému výsledku, príspevok predsedu bol minimálny,
• Zo Smeru SD postupne odišli na iné funkcie VIP ako Číž a Kažimír alebo sa vzdali členstva v Smere ako Maďarič – vyvodenie osobnej zodpovednosti a Glváč po škandálnej komunikácii,
• Pokus stať sa ústavným sudcom mu znemožnili politickí oponenti, čo mohol a mal predvídať,
• Vo volebnej kampani 2020 vyšachoval Smer SD relevantné politické strany, ale podcenil schopnosti a podporu ansámblu Igora Matoviča – subjekt, ktorého kandidatúra mala byť znemožnená, PV s prehľadom vyhral, obsadil kľúčové silové rezorty a hotuje sa vychutnať si smerákov ako korisť!

Od volieb 29 februára 2020 predseda Smeru SD vystupoval na verejnosti minimálne a napriek neutíchajúcim mediálnym útokom nebránil ani seba a ani stranu. Ako predseda poslaneckého klubu sa takmer nezapájal do rozpravy a často svoje miesto v rokovacej sále opúšťal. Zarážajúco pôsobí informácia, že nebolo zvolané  Predsedníctvo strany a ak rokovalo užšie vedenie, tak v neúplnom zložení.

Podpredseda Peter Pellegrini opakovane na otázky novinárov odpovedal, že má ambíciu kandidovať na funkciu predsedu strany na tohtoročnom sneme, ktorý by sa mal uskutočniť napríklad v septembri. Poslanci zastupiteľstva BBSK za Smer SD ako jeden muž vyjadrili podporu Pellegrinimu, niečo podobné sa odohralo v Košiciach pred voľbami. Nuž, možno to chápať aj ako následok nedostatočnej vnútrostraníckej komunikácie.

Ako možno rozumieť výzvam z TB Pellegriniho, Rašiho, Žigu a Sakovej?

Táto TB nasledovala krátko po TB Roberta Fica a odzneli na nej aj reakcie na niektoré postoje predsedu, ktorý čosi naznačil, ale nezodpovedal najpodstatnejšiu otázku, prečo nepracujú orgány strany? Kedy bude rokovať Predsedníctvo a kedy bude rozhodnuté o konaní Snemu. Novinári si zgustli a ešte len zgustnú na tom, ako to v Smere SD pekne vrie. Mudrlantov zaujíma, aké majú vzbúrenci šance, ba dokonca už vedia aj to, s kým sa po odchode zo Smeru spoja. Viacerí tzv. zakladajúci členovia sa ohradili proti spôsobu komunikácie, nazvali ho nešťastný či nerozumný. Môže byť, no vraví sa, komu niet rady tomu niet pomoci!

Predsedníctvo Smeru SD vraj nikdy nehlasovalo, rozhodovalo sa konsenzuálne a tak to má byť. Treba veriť, že zodpovednosť za Slovensko členom Predsedníctva nedovolí o konaní Snemu strany rozhodovať hlasovaním! V 13 člennom Predsedníctve Smeru sú aj „politickí dôchodcovia“ (Kaliňák a Glváč), tiež europoslanec Číž, títo všetci sú zjavne zaviazaní predsedovi, no to by im nemalo brániť v rozhodovaní na prospech jednotného Smeru s obmeneným vedením.

Bolo by nešťastím pre Slovensko ,ak by sa tieto politické špičky rozhodli brániť pozície z minulosti, pozície ktoré boli politicky porazené aj pre ich malú aktivitu, uspokojenie s dosiahnutým. Rozhodnutie Predsedníctva o zvolaní Snemu strany a rozhodnutie s spôsobe výberu delegátov predurčí jeho výsledok. Buď Snem SD zvolí nové (obnovené) vedenie strany alebo zachová status quo s následkom rozpadu strany na dve alebo aj tri malé strany, čo by neprajníkov sociálneho štátu nesmierne potešilo. Verím, že ani Robert Fico nechce rozpad strany a bude konať tak, ako sa od zodpovedného štátnika jeho kalibru dá očakávať.