Zeleznik

Vlci žijú a lovia v svorkách, na čele svorky je spravidla skúsená vlčica. Všetci jedinci vo svorke vedúcu vlčicu rešpektujú a v prípade potreby aj ochraňujú. Vlčia svorka spolupracuje pri love tak efektívne, že dokáže uštvať aj veľké zvieratá, v našich podmienkach najmä jeleniu zver, na severe aj losa. Svorka alebo jej časť nachádza potravu aj v ovciach a kozách chovaných v prírode. Tak ako medzi ľuďmi, aj medzi vlkmi sa nájdu jedinci, ktorým príde zaťažko podriadiť sa pravidlám a stávajú sa vlkmi samotármi. Jednotlivo však vlk, hoci aj mocný jedinec, nie je časom schopný zabezpečiť si dostatok potravy, musí riskovať pri salašoch alebo napádať mláďatá iných dravcov. Preto jeho slobodný život čoskoro ukončí výstrel z pušky alebo útok iného silného dravca, napríklad medveďa, rysa, orla.

Vlk samotár v politike môže zažiariť, no jeho politický život je krátky

Vlci samotári v politike sa presadili najmä vo voľbách po roku 2014. Prezidentom sa stal podnikateľ – filantrop, ktorý presvedčil voličov o svojich čestných úmysloch a šľachetnej duši (Kiska). Aby uspel proti straníckym kandidátom (Fico, Procházka, Hrušovský) musel silno potriasť mešcom pri financovaní svojej volebnej kampane. Ani to by však nestačilo, keby jeho kandidatúru nepodporovali NGO financované spoza hraníc  a domáce i zahraničné masmédiá, ktoré tiež nič nerobia grátis. V komunálnych voľbách a postupne aj v ostatných voľbách sa presadzovali stále viac „nezávislí kandidáti“ na úkor straníckych kandidátov. To sa nestalo len tak, bol to dôsledok dlhodobého masírovania verejnej mienky, ktorá vyústila v predstavu, že politické strany sú nepotrebný prežitok, prerastený korupciou a ovládaný oligarchiou. Anti-politická politika sa predostierala ako najmodernejší celosvetový trend, mnohí kandidáti sa vychvaľovali svojou nezávislosťou od politických strán. V parlamentných voľbách 2016 sa očakávalo div nie víťazstvo novej strany Sieť, no výsledok bol mizerných 5,6%, Most-Híd získal 6,5%, KDH získalo 4,94% a SDKÚ 0,26%. Do parlamentu prenikli  subjekty nového typu, popri OĽaNO s 11,02% aj Sme rodina s 6,62%. Víťazný Smer-SD 28,28% zostavil vládnu koalíciu so SNS 8,64%, Mostom-Híd a Sieťou. Sieť sa rozštiepila na nezávislých poslancov a poslancov, ktorých prichýlili v Moste Híd. Trojkoalícia vydržala celé volebné obdobie a prežila aj otrasy po vražde novinára a jeho priateľky. Vysvetlenie je jednoduché, boli to štandardné politické strany! Hnutie OĽaNO, ktoré malo pod krídlami ukrytú aj ambicióznu stranu NOVA (Nová väčšina), pôsobilo v opozícii ako zbor klaunov a výtržníkov. Dvaja zo štyroch členov OĽaNO uspeli v župných voľbách a stali sa županmi v Trnave a Žiline. Puncovaným vlkom samotárom v parlamente bol Igor Matovič, ktorý striedavo viedol vojnu s predsedom parlamentu Dankom a predsedom vlády Ficom. Charakteristickou jeho črtou bolo ignorovanie autorít, pohŕdanie zákonmi a ústavou, predvádzanie sa pred verejnosťou, až po polročné bojkotovanie plenárnych schôdzí parlamentu. Od jesene 2019 platil novelizovaný zákon o politických stranách, naveľa Igor na jednej zo stovky TB oznámil, že minulý týždeň mali utajený snem hnutia, zvolili revíznu komisiu, doplnili členov na 45 a majú aj predsedu! Kúpili budovu na hradnom vrchu a bude z nej čoskoro sídlo OĽaNO.

Keď je vlk samotár premiérom a koalíciu tvoria subjekty bez politickej skúsenosti, je kríza za dverami

Eskamotérskym, populistickým podvodným konaním (kandidátka so zastúpením 4 subjektov, výjazdy do Cannes a na Cyprus, internetová anketa s 11 nesplniteľnými záväzkami) dokázal Matovič vyhrať voľby 2020 s 25,02% a po 3 dňoch oznámil, že bude premiérom, veď prečo by nie, keď z tejto pozície môže zmeniť Slovensko. Svoju originalitu, vo svete nevídanú predviedol už prvý deň po vymenovaní vlády – strávil nedeľu v skladoch ŠHR a už na druhý deň si na opasok zavesil prvý skalp – riaditeľa ŠHR Kičuru. Veľmi rýchlo sa prejavila problematická osobnostná výbava nového premiéra, prevtelil sa za novodobého mesiáša, ktorý chráni Slovensko pred pandémiou a vyčistí Augiášov chliev v justícii, polícii a na súdoch. Na pôsobenie v  štátnych orgánoch však koalícia nemá dosť kádrov, po obsadení centrálnych orgánov zostali v parlamente samí nováčikovia, ktorí neraz ani netušia o čom rokujú a za čo hlasujú. Ústavná väčšina bola ochotná zasiahnuť aj do Ústavy SR, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní! V zložení vlády sú len dvaja ministri, ktorí už pôsobili ako ministri alebo štátni tajomníci, ostatní sú nováčikovia – nominanti vládnych strán, ktoré ani stranami v pravom slova zmysle, nie sú! Nekvalitu potvrdzuje aj fakt, že najmenej štyria ústavní činitelia podvodne absolvovali VŠ štúdium – ich diplomové práce sú plagiáty (Krištúfková, Kollár, Matovič, Grohling), z nich len poslankyňa Krištúfková preukázala istú sebareflexiu, ostatní páni ukázali hrošiu kožu a hoci by sa už mohli nezaslúžených titulov vzdať – neurobili tak! Premiér Matovič ako pravý vlk samotár riešil a rozhodoval všetko sám a najmä sám informoval verejnosť, po celý rok nemal ani len hovorcu. Zasahoval do kompetencií ministrovi zdravotníctva, viedol spory s vicepremiérom Sulíkom aj prezidentkou Čaputovou. Rozhádal sa so všetkými médiami, expertmi, vedcami aj koaličnými partnermi. Potvrdil, že tímová práca mu nevyhovuje, je nespôsobilý manažovať vládu a svoje mindráky a neúspechy pripisuje vždy iným. Zodpovedného za zbytočných 4.300 obetí COVIDU označil vicepremiéra Sulíka, dokonca mu prišil aj zodpovednosť za smrť novinára a jeho priateľky. Sulík mu strašne vynadal priamo na rokovaní vlády. Nezvládnutý boj s pandémiou a hochštaplerské kúsky na vlastnú päsť súvisiace s „obstaraním“ vakcíny „Sputnik 5“ vyvolali vládnu krízu a tzv. rekonštrukciu vlády. Dvojhodinovou TB (15.4.) Matovič dokázal, že jeho osobnosť je vážne narušená a ako vlk samotár sa nikdy nezmieri s vynútenou demisiou, naďalej zasahuje do riadenia vlády, rezortu zdravotníctva a diplomacie. Vláda s ním má samo-deštrukciu v DNA.

Poučenie pre budúcich voličov

Vládna koalícia zložená zo strán a hnutí, ktoré politickými stranami nie sú, nedokáže obsadiť kľúčové pozície v štáte kvalitnými kandidátmi, lebo ich nemá! Chaotický výkon moci plodí nestabilitu, podchvíľou je potrebné hasiť vzbury, ktoré zákonite vznikajú. Kvalitu kádrov a stabilné vládnutie môžu doručiť len klasické politické strany, ktoré majú širokú členskú základňu, štruktúry v regiónoch a vyznávajú demokratické princípy pri kreovaní svojich orgánov. Voliť znovu politických šarlatánov a pochybné hnutia je cesta do pekla!