Zeleznik

Porušenie medzinárodného práva je keď

Medzinárodné právo sa opiera o Chartu OSN, OSN rokuje v pléne, otázkami bezpečnosti sa zaoberá prednostne Bezpečnostná rada OSN. Veľmoci však majú v BR právo veta a tak v reálnom živote OSN nevie  schváliť rezolúciu proti záujmom hociktorej veľmoci. Alias, veľmoc môže medzinárodné právo porušiť bez následkov od celosvetovej organizácie, ktorej je samozrejme členom. Medzinárodné organizácie regionálneho významu ako je EÚ alebo OBSE môžu prijímať rozhodnutia slobodnejšie, avšak ich účinok je obmedzený.

Ako sa medzinárodné právo porušovalo po II. Svetovej vojne

Vojna v Kórei 1950 – 1953 bola vojenským konfliktom v období tzv. studenej vojny medzi Kórejskou ľudovodemokratickou republikou podporovanou ČLR a ZSSR a Kórejskou republikou podporovanou USA a  západnými spojencami. Vojnu zahájili vojská KĽDR prekročením hranice ležiacej na 38 rovnobežke. Vojenské operácie boli ukončené prímerím, mierová zmluva nebola podpísaná dodnes!

Vojny vo Vietname: mali svoj začiatok keď Japonsko v priebehu II. sv. vojny napadlo Indočínu (Vietnam, Laos a Kambodža), ktorá bola francúzskou kolóniou. Reakciou na inváziu Japonska bol vznik nacionalistického hnutia Viet Minh, ktorý viedol komunista Ho Či Min, ten začal partizánsku vojnu proti okupantom. Keď vznikla v Číne Komunistická strana, prezident USA Truman začal podporovať Francúzov v zápase s hnutím Viet Minh, aby zabránil víťazstvu komunistov vo Vietname. Po porážke Japoncov Francúzi neboli schopní kontrolovať územie Indočíny, v roku 1954 utrpeli ťažkú porážku pri meste Dien Bien Phu. Dohoda o prímerí ukončila kolonizáciu Indočíny aj tzv. Indočínsku vojnu. Na území Vietnamu vznikli dva samostatné štáty rozdelené 17. rovnobežkou a to Vietnamská demokratická republika a Republika Vietnam.

Druhá fáza Vietnamskej vojny začala koncom 50 rokov bojom vietnamských partizánov (Vietcong) proti vláde Republiky Vietnam. Začiatkom 60 rokov do vojny vstúpili USA, ako zámienka im stačil fingovaný útok na loď USA v Tonkinskom zálive. Vojna vo Vietname pokračovala až do roku 1975, kedy bolo podpísané prímerie čo znamenalo vojenský debakel USA – napriek technologickej prevahe USA zvíťazili partizáni Vietcongu. Boje medzi južným a severným Vietnamom sa obnovili. Po kolapse Republiky Vietnam v roku 1976, došlo k zjednoteniu oboch štátov a vzniku Vietnamskej socialistickej republiky. Celkový počet obetí vojny bol 2,5 milióna, z toho 90% civilistov.

Vojna o súostrovie Falklandy: v roku 1982 medzi UK a Argentínou bola vedená na území Falklandských ostrovov, Južnej Georgie, Južných Sandwichových ostrovov a okolitom vzdušnom a námornom priestore. UK si právo na súostrovie presadila v roku 1833, ale blízka Argentína sa s tým nikdy nezmierila. V marci 1982 skupina argentínskych obchodníkov vztýčila na ostrove Južná Georgia vlajku Argentíny. Začiatkom apríla špeciálne jednotky Argentínskej armády odzbrojili miestnu britskú posádku. UK vedená M. Tchatcherovou v reakcii po dohode s ES uvalili na Argentínu ekonomické sankcie. Inváziu Argentíny odsúdila aj BR OSN. Vojenskú reakciu vykonala flotila 127 plavidiel, z toho 47 vojenských, vrátane oboch lietadlových lodí a atómovej ponorky, ešte v apríli 1982. Argentínske letectvo s francúzskou výzbrojou potopilo 4 vojenské lode a obchodnú loď s cenným nákladom. Na ostrovoch sa vylodilo 9.000 vojakov UK, ktorí porazili Argentíncov. Kapitulácia bola podpísaná 14. júna 1982. Argentína priznala 655 obetí, UK 255 obetí, zahynuli aj 3 civilisti.

Občianska vojna v bývalej Juhoslávii: v rokoch 1991 – 2001 prebiehala v republikách a autonómnych oblastiach bývalej SFRJ. Katalyzátorom vojnových konfliktov bolo mocenské vákuum po páde centrálnej komunistickej moci a náhle uvoľnenie nacionalistického napätia v 30 národnostiach žijúcich v 6 republikách a 2 AO patriacich Srbsku. Najbojovnejší boli Srbi, ktorí vstúpili do bojov s Chorvátmi, Slovincami, Bosniakmi aj kosovskými Albáncami. Najviac bola vojnami zasiahnutá Bosna a Hercegovina, najmenej škôd utrpeli Slovinsko a Macedónsko. Boje a pohony na civilov si vyžiadali 130 tisíc obetí. Dôsledkom vojny bol faktický zánik Juhoslávie a vznik samostatných štátov z pôvodných republík + Čiernej Hory a neskôr aj Kosova. Zo zahraničia sa vojensky angažovalo NATO a najmä USA, ktoré v kosovskej fáze vojny viac ako mesiac bombardovali Srbsko a najmä Belehrad, kým ho neprinútili ku kapitulácii!

Vojny v Perzskom zálive: prvou vojnou v zálive bola Iracko–Iránska vojna, ktorú začal vpád Irackých vojsk do Iránu v septembri 1980, čo bol dôsledok dlhotrvajúcich pohraničných konfliktov, vojna trvala do augusta 1988. Odhadovaný počet obetí je 400 tisíc, z toho na strane Iraku asi 100 tisíc. Náklady na vedenie vojny presiahli sumárne jeden bilión USD.

Druhá vojna v zálive začala v auguste 1990 kedy vojská zadlženého Iraku napadli Kuvajt, OSN reagovala uvalením ekonomických sankcií. Po vypršaní ultimáta z Rezolúcie OSN (17.01.1991) začali spojenci s mandátom OSN a 300 tisícovou armádou mohutnú ofenzívu zo vzduchu (až tisíc bojových letov denne). Iracké vojská boli z Kuvajtu vyhnané. Irak stihol vystreliť niekoľko rakiet SCUD na Izrael a Saudskú Arábiu, zapáliť ropný terminál a vypustiť nádrže s ropou do zálivu. Operácia Púštna búrka začala nočným útokom vrtuľníkov „Apache“ na radarové stanice raketami „Hellfire“. Využité boli aj Stealt stíhacie bombardéry F 117 a z mora odpaľované strely s plochou dráhou letu typu Tomahawk. Za 5 dní bola iracká PVO úplne zničená, začalo sa intenzívne bombardovanie aj pozemný útok, ktorého cieľom bolo zneškodniť irackú armádu vrátane jej Republikánskych gárd riadených Saddámom Husajnom, to sa podarilo v rekordnom čase 43 dní.

Tretia vojna v zálive bola odpoveďou koalície „50 ochotných štátov“ (vrátane SR) na kroky Saddáma Husajna, ktorý porušoval podmienky prímeria z roku 1991, nerešpektoval rezolúcie OSN, údajne sa pokúsil o atentát na prezidenta USA G.H.W. Busha v Kuvajte, bol podozrivý z vyzbrojovania teroristov a vlastnil ZHN. 20. marca 2003 bol zahájený útok koaličnej armády vedenej USA a UK už osvedčenými metódami. Za 28 dní bola Iracká armáda porazená pri minimálnych vlastných stratách a pri šetrení civilistov. V demoralizovanom štáte pokračovalo povstanie proti Saddámovi Husajnovi. V júli 2003 boli pri vzdušnom útoku zabití Saddámovi synovia Udaj a Kusaj, samotný Saddám sa skrýval na viacerých miestach, zatknutý bol 13 decembra 2003. Jeho poprava obesením sa konala 31. decembra 2006. Počas jeho vlády bolo popravených a zabitých najmenej 250 tisíc ľudí! Žiadne zbrane hromadného ničenia (ZHN) neboli v Iraku nájdené!

Vojna v Afganistane: má viac dielov. Na pozvanie vlády Afganistanu vstúpil kontingent vojsk ZSSR v decembri 1979 do Afganistanu s cieľom pomáhať vláde v boji proti mudžahídom. Beznádejný boj s gerilou priniesol na strane ZSSR 13 tisíc obetí a na strane Afganistanu až 100 násobne viac. Bez úspechu bola armáda ZSSR stiahnutá po 9 rokoch t.j. vo februári 198119.

11. septembra 2001 bol podniknutý tragický teroristický útok na dvojičky WTC a budovu Pentagónu v USA, pomocou veľkých civilných lietadiel unesených krátko po štarte. Následkom útoku zahynulo viac ako 3.300 ľudí z 93 krajín sveta. K zodpovednosti za bezprecedentný útok sa prihlásila organizácia Al-Kaida, ktorá mala svoje základne v Afganistane a tam sa zdržoval aj jej duchovný vodca Usama bin Ládin. Al-Kaida už v roku 1998 podnikla teroristické útoky na veľvyslanectvá USA v Afrike. V rokoch 1999 a 2000 OSN schválila rezolúcie namierené proti hnutiu Taliban, ktoré si s Al-Kaidou rozumelo. Už 7. októbra 2001 bola zahájená operácia „Trvalá sloboda“ vedená USA a UK s cieľom zničiť Al-Kaidu a zadržať Usamu bin Ladina. V úvode boli podniknuté letecké útoky na miesta, kde sa predpokladalo miesto pobytu Usamu bin Ladina. Na zničenie podzemných úkrytov a jaskynného komplexu boli použité najmohutnejšie klasické bomby o hmotnosti 11 ton. V operácii pôsobilo vyše 28 tisíc amerických vojakov. Koncom decembra 2001 bola sformovaná armáda na základe poverenia BR OSN s názvom ISAF s cieľom zaistiť hlavné mesto Kábul a jeho okolie. V roku 2003 kontrolu nad ISAF prevzalo NATO. V polovici roku 2009 malo ISAF stav 64.500 vojakov zo 42 krajín, z toho 430 zo SR. Spojencom sa podarilo zvrhnúť vládu Talibanu, ale nedokázali poraziť bojovníkov Talibanu, ani nájsť a zajať vodcu Usamu bin Ladina. 1. mája 2011 oznámil prezident USA Barack Obama, že teroristický vodca Usama bin Ladin bol zabitý komandom Navy SEAL pri cielenej operácii v Pakistane. Priebeh operácie vysielala CNN naživo! Vojenská prítomnosť NATO vydržala do roku 2021. Taliban po odchode cudzích vojsk znovu získal kontrolu nad krajinou. Tisícky vojenských a civilných obetí boli zbytočné!

Vojna v Sýrii: na pozadí prebiehajúcich procesov tzv. „Arabskej jari“ v roku 2011 aj v Sýrii vypukli hromadné protesty proti vláde prezidenta Baššára al-Asada a jeho vládnej strane BAAS. Protesty prerástli do dlhodobých bojov medzi ozbrojencami z radov opozície a regulárnou armádou, neskôr násilie dorástlo na občiansku vojnu s medzinárodnou účasťou. Vojna si za 8 rokov trvania vyžiadala najmenej 570 tisíc obetí. USA a EÚ uvalili na Sýriu viaceré sankcie, ale rezolúciu OSN sa im nepodarilo presadiť (veto Ruska a Číny). Obe strany sa obviňovali zo spáchania vojnových zločinov, konkrétne použitia chemických zbraní a popráv zajatcov. Niektoré „zločiny“ boli odhalené ako fingované. Medzičasom sa USA, Saudská Arábia, Katar,  Jordánsko a Turecko začali otvorene aj skryte podporovať opozičné sily. Na strane vlády stálo Rusko. V Sýrii operovala 15 tisícová gerila, vyzbrojená a vycvičená, ktorá sa neskôr identifikovala s hnutím „Islamský štát“. 17.04.2018 podnikli USA nočný útok raketami s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorých odpálili zo stredozemného mora viac ako 100, najmenej tretina rakiet nedosiahla určené ciele, cieľmi mali byť aj sklady chemických zbraní, ktorých sa mali zmocniť teroristi z IŠ. Vzorový raketový útok na pozície IŠ v Sýrii raketami s plochou dráhou letu „Kaliber“ uskutočnila Kaspická flotila. Všetky rakety zasiahli určené ciele. Na Sýriu podnikol letecký útok aj Izrael. Na severe Sýrie s prevažne Kurdským obyvateľstvom opakovane zasahovala armáda Turecka. Na základe súhlasu Sýrskej vlády ruské letectvo pôsobilo zo základne v „Latákii“ na pobreží Stredozemného mora. Pri náletoch na pozície IŠ sa osvedčili stíhacie bombardéry SU 24, SU 34 a stredný bombardér TU 22 M3. Vzdušnú ochranu zabezpečovali výkonné prepadové stíhačky SU 35 a MIG 31. Využívali najmä presnú navádzanú muníciu a otestovaná v reálnych podmienkach bola aj hypersonická raketa „Kindžal“. Teroristická organizácia IS v Sýrii bola za pár týždňov úplne zlikvidovaná. Vojna si vyžiadala viac ako milión priamych obetí, dva milióny utečencov a zničené mestá.

Okrem uvedených prebiehali vojnové konflikty aj v kaukazských republikách a autonómnych oblastiach a v Lýbii. Tieto vynechám, lebo nie je cieľom tohto článku popisovať chronologicky všetky vojenské konflikty.

Vojna na Ukrajine, pokus o objektívny pohľad

14. februára tohto roku armáda RF začala útok na Ukrajinu z troch strán. Z juhu od mora, z východu cez hranicu z RF a zo severu cez hranicu s Bieloruskom. Raketový útok bol vykonaný raketami „Iskander“ a raketami s plochou dráhou letu „Kaliber“. Letecké útoky boli vedené lietadlami SU 24, SU 25, SU 34 a tiež vrtuľníkmi Mi 27 a KA 52, Letecký výsadok a materiál dopravovali vrtuľníky Mi 17. Prvým úderom bolo vyradených 11 letísk, radarové stanice a desiatky vojenských objektov, najmä prostriedkov PVO. Použité rakety majú presnosť zásahu meranú v jednotkách metrov, aj letecké bomby a rakety vzduch zem boli z kategórie presných zbraní, preto v prvých dňoch invázie bolo civilné obyvateľstvo zasiahnuté iba málo. Prezident RF vo svojom TV prejave odôvodnil rozhodnutie o vykonaní špeciálnej operácie s cieľom Ukrajinu demilitarizovať, denacifikovať, dosiahnuť jej nezávislosť napr. prijatie zákona o neutralite, Ukrajina má priznať Rusku územie Krymu a uznať samostatnosť LNR a DNR. Ťažké rozhodnutie vraj prezident Putin prijal v záujme bezpečnosti RF, ochrany občanov RF žijúcich na Ukrajine a perspektívy mieru v Európe a vo svete! Prezident Putin dôrazne varoval, že akékoľvek zasahovanie do konfliktu bude mať tie najvážnejšie dôsledky. Vážnosť varovania podoprel príkazom na uvedenie jadrových zbraní do stavu zvýšenej pohotovosti.

Reakcia Ukrajinského vedenia na agresiu bola taká, že prezident Zelenskij sa obliekol do vojenského a každodenne burcuje občanov Ukrajiny k spravodlivému boju s agresormi a tým záchrane Ukrajiny ako štátu.  Požiadavky Moskvy sú pre Ukrajincov neprijateľné, bola vyhlásená všeobecná mobilizácia, bolo rozdaných najmenej 50 tisíc útočných pušiek AK 47 civilom, bol prijatý zákon povoľujúci civilom strieľať na osoby identifikované ako vojaci agresora. Prezident žiada svet o vojenskú pomoc, poskytnutie zbraní, zbraňových systémov protitankových a protilietadlových, ako aj palivo a strelivo. Všetkého sa mu dostáva požehnane, okrem jednomužných systémov z sovietskeho obdobia RPG 7 a Strela, boli na Ukrajinu odoslané aj zbrane Made in USA ako protitankové „Javelin“ a protilietadlové „Stinger“, SR poskytla palivo a strelivo 122 mm, opakovane už aj bližšie neurčené zbraňové systémy. Prezident Zelenskij išiel tak ďaleko, že skritizoval vedenie NATO, lebo odmieta zrealizovať jeho žiadosť o vyhlásenie vzdušného priestoru nad Ukrajinou za bezletovú zónu! Prezident Zelenskij podpísal žiadosť o urýchlené prijatie Ukrajiny do EÚ, čo jednoducho nejde splniť. Vyslyšaná bola jeho výzva, aby štáty NATO umožnili svojim občanom ísť dobrovoľne bojovať za Ukrajinu ako žoldnieri. Odhaduje sa, že armáda žoldnierov môže mať 20 tisíc mužov.

Reakcia svetového spoločenstva na agresiu: bola a je pokusom o záchranu Ukrajiny a súčasne potrestanie RF za bezprecedentné porušenie medzinárodného práva. Orgány EÚ sa expresne rýchlo dohodli na tvrdých sankciách proti RF a jej predstaviteľov, sankcie uvalili na RF aj USA, Kanada, UK, Austrália, Japonsko, Kórea a iné štáty. Pomoc spravodlivému boju Ukrajincov sa realizuje širokou materiálnou pomocou, poskytovaním vojenskej techniky a súčasne poskytovaním podpory utečencom pred vojnou. Padajú výzvy na odstrihnutie Európy od ruského plynu a ropy, výzvy na poskytnutie lietadiel MIG 29 a SU 25, ktoré patria Poľsku, Slovensku a Bulharsku. NATO v záujme tzv. Predsunutej obrany posilňuje svoje kapacity na východnej hranici štátov NATO od Estónska až po Bulharsko. Pre SR to znamená cca 3.000 vojakov armád NATO.

Mediálna vojna aká tu ešte nebola: bola spustená už pred samotným útokom. Invázii predchádzali vojenské cvičenia armády RF v blízkosti hraníc s Ukrajinou, následne aj spoločného cvičenia armád RF a Bieloruska na bieloruskom území. Na základni vojnového námorníctva RF v Sevastopole sa sústredili plavidlá určené na vylodenie námornej pechoty. V predvečer dňa „D“ prezident Putin vystúpil s prejavom, v ktorom spochybnil právo na existenciu takého štátu ako je Ukrajina, poukázal na historické súvislosti, no najmä na to, že v multietnickom štáte dochádza už 8 rokov ku genocíde obyvateľstva s ruskou národnosťou potom, čo na území Donbasu vznikli dve doteraz neuznané republiky DNR a LNR. Odsúdil správanie západu, najmä USA ktoré akoby nebrali RF vážne, vytrvalo rozširujú NATO a Ukrajinu si vybrali ako nástupisko vo vojne voči RF.  Na oboch stranách konfliktu podnikli vlády kroky, ktorými obmedzili fungovanie dezinformačných web-stánok a prístup občanov k niektorým sociálnym sieťam. SR nie je výnimkou v horúčkovitom konaní a aj uvažovaní pokiaľ ide o mediálny obraz konfliktu a jeho aktérov. Printové aj elektronické masmédiá informujú o dianí až okato jednostranne, objektívne informácie sú nahradené hrubozrnnou propagandou. Prezident RF Putin je podrobený až neokrôchaným útokom, urážkam a výtvorom všakovakých všeumelcov, napríklad je karikovaný ako Adolf Hitler, nazývaný v titulkoch ako šialenec, blázon, posielaný do horúcich pekiel a dokonca pred popravčiu čatu! Na druhej strane prezidentovi  Zelenskému sa dostáva obdivu, priznávajú mu najvyššie vyznamenania, je vykresľovaný ako hrdina všetkých hrdinov.

Príklady mediálnej manipulácie: bolo by možné uviesť takých príkladov desiatky, ale nie je to možné.

Už krátko po vyhlásení nezávislej republiky DNR došlo k udalosti, ktorá otriasla celým svetom. 17.07.2014 bolo nad územím DNR zostrelené lietadlo Boeing 777 Malajzijských aerolínií, cestujúci a posádka zahynuli okamžite a bolo ich spolu 297! Vyšetrovanie trvalo viac ako 5 rokov a jeho záver je, že za tento barbarský čin zodpovedajú 4 osoby z domobrany DNR v súčinnosti s armádou RF, ktorá im mala zapožičať na vykonanie tohto činu raketový systém PVO BUK. Pochybnosti o správnosti rozsudku vzbudzujú úvahy o motíve konania. Neboli predložené hodnoverné snímky zo satelitov, ani priamy svedok štartu rakety neexistuje, miesto štartu  a dráha rakety bola stanovená iba výpočtom. Z armády RF bol predmetný typ rakiet BUK vyradený už pred rokmi! Pochybnosti o spôsobilosti obvinených vykonať taký teroristický čin sú oprávnené. Systém PVO BUK totiž nepozostáva iba z nosiča rakiet, ale vyžaduje aj radar a riadiace pracovisko, celkom na 3 vozidlách. V Ukrajinskej armáde boli kapacity na vykonanie útoku, všetko čo nasledovalo bola tragická inscenácia pre ovplyvnenie verejnej mienky.

Malá, iba 13 členná posádka strážiaca „Hadí ostrov“ bola podľa médií zlikvidovaná potom, čo smelo poslala ruskú vojnovú loď do riti. O týždeň sa ukázalo, že všetci hrdinovia z ostrova sú živí a zdraví, v ruskom zajatí.

Zvýšenie stupňa bojovej pohotovosti jadrových zbraní armády RF vyvolalo okrem mediálnej búrky aj panické nákupy jódových tabliet, v snahe chrániť sa pred možným útokom jadrovými zbraňami RF. V skutočnosti zvýšenie pohotovostného stupňa predstavovalo prechod od prvého na druhý stupeň (z celkom štyroch), ktorý aktivoval komunikačný systém GŠ s obsluhami na jednotlivých pozíciách rozmiestnia zbraní a ich nosičov. Satelity USA nezistili žiadne pohyby mobilných nosičov strategických rakiet. Išlo o klasickú búrku v šerbli!

Útoky na jadrové elektrárne v Černobyle a neskôr na Záporožskú AE boli mediálne vykreslené ako neprípustné bombardovanie jadrových blokov s hroziacim výbuchom a únikom rádioaktivity. V skutočnosti bol podniknutý útok na ostrahu elektrární a prevzatie ostrahy na vlastné jednotky. V Záporoží nesmeroval útok na bloky s technológiou, ale na budovu výcvikového strediska, kde sa zdržovali príslušníci akejsi gardy. Okrem toho strely z ľahkých zbraní vrátane guľometov nemôžu nijako poškodiť technológiu jadrovej elektrárne. Armáde RF išlo o zabezpečenie AO pred možným teroristickým útokom.

V obkľúčenom meste Mariupol bol opakovane 7 krát znemožnený odchod civilistov do bezpečia, lebo vraj vojsko RF ostreľovalo cestu po ktorej mali z mesta odísť evakuačné autobusy. Podľa druhej strany je pravda taká, že ostreľovanie autobusov a cesty určenej na koridor po viac dní vykonávali príslušníci práporu AZOV, ktorí potrebovali civilných obyvateľov udržať v takmer zničenom meste, ako živé štíty!

V meste Mariupol bola 9.3.2022 agresormi zbombardovaná detská nemocnica s pôrodnicou, zahynuli 3 ľudia a 13 bolo zranených. Táto informácia obletela svet rovnako ako videá, ktoré ukazujú budovu nemocnice s poničenou fasádou, vytrhanými oknami, ale neporušeným betónovým skeletom. Zábery z interiéru nemocnice ukazujú skazu v miestnostiach kde úradovala tlaková vlna. Na zábere z chodby je vidieť jednu rodičku, ktorá sama kráča po schodisku a sprevádzajú ju uniformovaní muži. Na inom videu z exteriéru je rodička ktorú nesú na nosidlách cez trosky rozmetané pred budovou. Na videu je iba zopár ľudí! Ďalšie video ukazuje obrovskú jamu po výbuchu najmenej 500 kg bomby, ale nie je možné stotožniť tento výbuch s budovou nemocnice. Starosta mesta potvrdil zahraničným novinárom, že nemocnicu zasiahlo najmenej 5 bômb, čo na dostupných videách nie je viditeľné. K incidentu sa vyjadril na TB Minister Sergej Lavrov, ktorý odmietol zodpovednosť za túto inscenáciu zo strany Ukrajincov. Nemocnica bola 6 a 7 marca evakuovaná a v budove sa usadili príslušníci práporu AZOV. 9. marca letectvo armády RF nepodniklo v tejto oblasti žiadne nálety! Tvrdenia ministra Lavrova vyzerajú hodnoverné, aj svetové médiá už tak nekričia, iba politickí trpaslíci a nevedkovia stále omieľajú, že Putin bombarduje nemocnice a zabíja matky s deťmi!

V meste Doneck vraj agresori zničili krásny futbalový štadión miestneho klubu „Šachtar“ a zdokladovali to fotografiou na ktorej je záber na rozbité schodisko a polámané železobetónové nosníky. Keby to bola pravda tak je to barbarský čin, ale ako si odpovieme na otázku: Komu je to na prospech? Rusom? Nie. Ukrajincom? Nie. Potom zostávajú iba nacisti, ktorí ničia Donbas od roku 2014 a tak ako svojho času zničili terminál na letisku v Donecku teraz naložili aj so štadiónom, ktorý bol pýchou mesta.

Minister zahraničných vecí RF Lavrov na TB v tureckej Antálii zverejnil informáciu, že na 20 miestach na Ukrajine boli mikrobiologické laboratóriá zapojené do vývoja biologických zbraní pod kuratelou USA. V rukách držal listinu v ktorej sa nariaďovalo laboratóriám zničenie všetkého materiálu súvisiaceho s projektom. Okrem iného povedal, že RF nezaútočilo na Ukrajinu prvá, to Ukrajina od 2014 útočí na ruské obyvateľstvo a svojim zahranično-politickým smerovaním ohrozuje RF a tým svetový mier! Treba len dúfať, že nikto na svete sa nesnaží vyprodukovať nové kmene vírusov typu Covid 19. Kiežby to bola len propaganda!

Namiesto nadávania zamyslime sa nad motiváciou RF a zodpovednosťou ďalších aktérov!

Keď má súd spravodlivo rozhodnúť o vine a treste, musí zisťovať motiváciu obžalovaných. Čo motivovalo vedenie RF k rozhodnutiu o vykonaní tejto podľa ich pomenovania „Špeciálnej vojenskej operácie“?

Zastavenie pokračujúcej genocídy etnických rusov na území Donbasu. Najskôr preto rozhodli o uznaní samozvaných republík DNR a LNR. Na území týchto republík bolo zabitých najmenej 13 tisíc etnických rusov vrátane najmenej 300 detí, viac ako milión osôb sa presťahovalo do RF. Ukrajinská armáda a najmä ultranacionalisti, ba nacisti z pluku AZOV terorizovali civilných obyvateľov, ničili nielen mestá, ale aj celkom nezaujímavé dedinky. Domobrana DNR a LNR ubránila len 40% z celkového územia oblastí. Ukrajinská  armáda vždy prvá porušila záväzky z dohovorov MINSK I a MINSK II., 8 rokov to tolerovala OSN aj OBSE.

Znemožnenie vstupu Ukrajiny do NATO, lebo tak by sa armády NATO priblížili na dostrel rakiet krátkeho doletu k Moskve. Pocit ohrozenia Ruska zo strany armád NATO narastá už roky a teraz dostáva nový rozmer, keď americký prezident Biden povedal, že konečne nastáva stav, kedy je možné skoncovať s odvekým nepriateľom demokracie a slobody, s komunistickým Ruskom. Ukrajinský štát je nestabilný, zadlžený a nemá ani schopné vedenie, ktoré umožnilo na svojom území pôsobenie samozvaných ozbrojencov, ktorí si robia čo im napadne! Západu však takáto „demokracia“ suseda RF hrá do karát, preto ju všemožne podporujú!

Súčasný stav v ktorom je obyvateľstvo DNR a LNR vystavené takým avantúram, že im odstavujú dodávky vody, plynu či elektriny a v republikách na nich vojensky útočia oddiely gangstrov nie je udržateľný, preto RF považuje za svoju povinnosť dať veci do poriadku a garantovať v konečnom dôsledku svetový mier aj tým, že Ukrajina ako štát bude smerovať k neutralite a nie do NATO!

Zodpovednosť za vojnu na území Ukrajiny nesú jednoznačne politici, súčasní aj bývalí! Je pomýlené všetku zodpovednosť hádzať na prezidenta RF Putina, áno jeho meno je na najvyššom mieste zoznamu vinníkov, ktorých odsúdia možno súdy, ale určite verejná mienka a dejiny ľudstva. V druhom rade stoja politické garnitúry Ukrajiny, ktoré dopustili rozvrat štátu, odovzdali bez boja moc do rúk oligarchom, tolerovali bujnenie ultra nacionalizmu až nacizmu a existenciu jeho ozbrojenej ruky – vyznávačov Stepana Banderu. V treťom rade vinníkov stoja predstavitelia EÚ a NATO, ktorí dávali predstaviteľom Ukrajiny falošné nádeje o vstupe do NATO a EÚ, z čoho mala vzísť pre ľud Ukrajiny prosperita a bezpečnosť bez ohrozovania od RF. Vo štvrtom rade stoja predstavitelia vlád susediacich štátov, ktorí provokujú EÚ k sankcionovaniu RF a vyzývajú Ukrajinu k spravodlivému oslobodzovaciemu boju. Sem patria aj slovenskí politici (Čaputová, Heger, Korčok, Naď, Krúpa, Šeliga), ktorým nestačí poskytovaná humanitná pomoc, ale vyzývajú k pomoci vojenskej, konkrétne k odovzdaniu našich stíhačiek MIG 29 a protivzdušnému raketového systému S 300 Ukrajinskej armáde!!!

Záverečné slová autora blogu: vojna je zločin proti ľudskosti, ktorý nemožno ospravedlniť. Žiaľ vojny ako riešenia sporov sprevádzajú ľudstvo od praveku a ani 21 storočie nebude výnimkou. Ľudstvo nateraz nedokáže bojovať účinne proti klimatickým zmenám, pri živelných katastrofách, nedokáže odstrániť chudobu, ale na prípravu vojen vynakladá neuveriteľné prostriedky, keď sa ľudstvo nespamätá – dopadne veľmi zle!