Zeleznik

Pro-ruskí separatisti vs Ukrajinská armáda

Po rozpade ZSSR sa Ukrajina stala zakladajúcim štátom SNŠ (Spoločenstvo Nezávislých Štátov), tento samostatný unitárny štát vznikol v roku 1991, administratívne sa delí na 24 oblastí, mal dve mestá s osobitným štatútom (Kyjev a Sevastopoľ) a polo ostrov Krym bol „Krymskou autonómnou republikou“. Podľa údajov z roku 2007 mala Ukrajina vyše 48 miliónov obyvateľov, z toho 77,8 % sa hlásilo k Ukrajinskej národnosti, 17,2 % k Ruskej národnosti a ostatných 16 národností predstavovalo zbytok. Ruská menšina bola vo väčšine iba na Kryme 58,5 %, Luhanská oblasť mala zastúpenie ruského obyvateľstva 39 % a Donecká oblasť 38 %. Ukrajina hraničí so 7 štátmi, celková dĺžky hraníc predstavuje 4.858 km, z toho tvorí hranica s RF až 2.245 km, s Bieloruskom 891 km, južnú hranicu tvoria Azovské more a Čierne more.

Prechod od socialistického zriadenia pod kuratelou Moskvy k samostatnému štátu demokratického typu nebol zvládnutý najlepšie. Okrajové oblasti zostávali na okraji záujmu centrálnej vlády v Kyjeve. Spokojnosť bola stále vzácnejšia na západe aj na východe štátu, no najviac rebelovali nespokojní občania žijúci na Kryme. V štáte operovali nelegálne polovojenské zoskupenia financované zo zahraničia, ich vzorom bol aj vojnový zločinec Stepan Bandera. V roku 2014 prišlo k násilnému prevratu, keď len nedávno zvolený prezident musel emigrovať a nová vláda sa formovala v pouličných bojoch na barikádach nazvaných „Majdan“. Na kryme sa objavili vojaci bez riadneho označenia, ktorí dohliadali na bezpečnosť občanov (prevažne ruskej národnosti), ktorí vykonali všeľudové hlasovanie o pripojení Krymu k RF, Moskovské orgány moci pripojenie schválili a anexia sa stala realitou!

Ukrajinská armáda a aj bezpečnostné zložky riešili dilemu, ako obnoviť poriadok v štáte, no mnohí odmietali zasahovať proti spoluobčanom a časť z nich sa pridala na stranu ozbrojencov, ktorí vystupovali proti oficiálnym armádnym a bezpečnostným úradom. Na špinavú prácu boli neraz nasadzovaní naverbovaní dobrodruhovia, napríklad počas „Majdanu“ oddiel ostreľovačov zastrelil desiatky ľudí priamo pred očami zhromaždeného davu a TV kamier. Medzi obeťami boli aj policajti – aby sa rozpútal poriadny masaker! Chyba bola v tom, že po čase vystúpil pred médiami jeden z ostreľovačov (Gruzínec) a sťažoval sa, že im nájomca nevyplatil dohodnuté odmeny, iba preddavok. Stalo sa i to, že vodca bojovej skupiny akýsi Bojko vtrhol do pracovne Generálneho prokurátora, schytil ho pod krk a vlepil mu poriadne facky s výzvou, aby pozatváral tých, ktorých mali sedieť už dávno. Zahraničná pomoc Ukrajine bola predovšetkým vojenská. Čoskoro Bojko padol v prestrelke s políciou.

Od šikanovania po genocídu

Vo východných oblastiach Doneckej a Luhanskej pokračovalo šikanovanie obyvateľstva ruskej národnosti, boli zrušené stredné školy s vyučovacím jazykom ruským, ruské TV kanály boli odstránené z ponuky operátorov káblovej televízie a rovnako dopadli aj TV a R stanice s vysielacím jazykom ruským vysielané terestriálne. Zásobovanie potravinami, palivami a energiami malo stupňované výpadky až nakoniec sa zastavili výplaty dôchodkov a sociálnych dávok. V oboch oblastiach sa sformovali orgány samosprávy, ktoré prevzali riadenie života v oblastiach. Trest za vyhlásenie samostatnosti nových republík DNR (Doneckej ľudovej republiky) a LNR (Luhanskej ľudovej republiky), ktoré ratifikovali miestne parlamenty (jednomyseľne) boli pokusy Ukrajinskej armády a pochybných ozbrojencov strestať obyvateľstvo a vnútiť mu bratovražednú občiansku vojnu. S použitím ťažkého delostrelectva, najmä reaktívneho, boli zničené letisko v Donecku, železničné uzly, elektrárne a postupne aj obytné domy v mestách a na dedinách boli zmenené na haldy trosiek. V tých časoch z Ruska odchádzali do novo vyhlásených republík kolóny s potravinami, liekmi a tovarom potrebným na prežitie, tvorili ich nabielo nastriekané kamióny. Snaha o uhasenie konfliktu rokovaniami predstaviteľov Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzka mali vždy len dočasný účinok. Ukrajinská armáda opakovane prisunula zakázané ťažké zbrane do sebou kontrolovaných priestorov a ostreľovala pozície kontrolované separatistami (cca 40% území republík), ale svoje schytali aj nevojenské ciele. Osem rokov trvajúci lokálny konflikt zdevastoval jednu z najrozvinutejších priemyselných oblastí v ZSSR tak, že život tu je jedno veľké dobrodružstvo a smrť sa oháňa kosou odušu. Viac ako milión obyvateľov sa presídlilo do Ruska a neznámo koľko do vnútrozemia Ukrajiny. Diplomatické riešenie bolo v nedohľadne, pretože Kyjev odmietal  riešenia konfliktu a uznanie práv občanov Donbasu na pokojný mierový život. Vojenský konflikt mal eskalovať zatiahnutím Ruskej armády do sporu a následnej odpovede NATO a najmä USA.

Každá vojna v súčasnosti začína v médiách

Po viacmesačnej mediálnej masáži Ruska ako agresora ohrozujúceho Ukrajinu, ba celý svet si situácia vynútila bezprecedentné kroky. Rusko v rámci vojenských cvičení zhromaždilo v blízkosti hraníc s Ukrajinou 130 tisíc vojakov s patričnou technikou. Menej je známe to, aké sily sú v pohotovosti na Ukrajinskej strane: pravidelná armáda má 255 tisíc vojakov, k tomu kontingent USA 20 tisíc a žoldnierska armáda čítala 30 tisíc vojakov. Do Ukrajiny prúdia moderné zbrane a strelivo. V separatistických republikách DNR a LNR bola miestnymi orgánmi vyhlásená všeobecná mobilizácia a nariadená evakuácia osôb ohrozených možným vojenským zásahom. Štátna duma RF schválila uznanie samostatných republík DNR a LNR, aj text dohody vedení týchto republík s RF o spolupráci a ochrane v oblasti obrany. Na základe tohto aktu, obmedzený kontingent armády RF prekročil hranice a začal plniť mierovú misiu! DNR a LNR uznali aj Sýria a Nikaragua. Odpoveďou sveta je aktivácia pripravených sankcií proti RF a horúčkovité mudrovanie kde sa Putin zastaví. Nenávidený Putin vyzýva k rokovaniu, ktoré povedie ku konečnému riešeniu pre ľud Ukrajiny aj pokoj Ruska.