Odbornosť mizerná, zato propagandu ovládajú všetci

V informáciách a komentovaní vojny na Ukrajine sa nezriedka objavujú nepresnosti až klamstvá, nuž keď ide o víťazstvo v mediálnej vojne, je dovolené všetko! Najviac zarážajú nesprávne tvrdenia v hodnoteniach od údajne renomovaných odborníkov – bezpečnostných analytikov a penzionovaných generálov čo od nich preberajú politici aj toho najvyššieho rangu, premiéri vlád a prezidenti. Je priamym ohrozením budúcnosti planéty Zem, keď autority, ktoré držia v rukách veľkú moc, dokazujú na dennej báze, že vo vojenskej odbornej terminológii majú rezervy a procesom nerozumejú! Takým hlavám dubovým nie je ťažké nahovoriť hocičo a vyvolať u nich panický strach z ohrozenia. Začnime najskôr doma: poniektorí ministri vlády SR, premiér vlády SR, poslanci národnej rady SR, pani Prezidentka, opakovane prilievajú olej do ohňa, ktorý sa rozhorel na Ukrajine 24 februára tohto roku. V zahraničí je to to isté, ak nie horšie: ako vojnoví štváči vystupujú vysokí predstavitelia Poľska, Litvy, Veľkej Británie, USA, velenia NATO a mnohí ďalší, ktorí idú v ich šľapajach..

Niekoľko zaužívaných, avšak mätúcich pojmov a tvrdení

Kto všetko je aktérom bojov na Ukrajine? Okrem regulárnej Ukrajinskej armády, sú to vojská Ruskej federácie (RF), ale aj vojenské oddiely odštiepených republík na Donbase LNR a DNR, zbory žoldnierov bojujúce za Ukrajinu, neregulované prápory ukrajinských nacionalistov (AZOV a PRAVÝ SEKTOR), Pluk dobrovoľníkov z radov Čečenov bojujúcich na strane RF a nakoniec ozbrojení občania – partizáni. Zďaleka nie všetky obete a materiálne škody spôsobuje armáda RF, no proti ruská propaganda hádže na RF všetky hriechy sveta!

Rusi bombardujú obytné budovy, nemocnice, školy a škôlky, divadlá? Pod pojmom bombardovanie sa rozumelo zhadzovanie bômb z lietadiel letiacich nad cieľom alebo v jeho blízkosti. Dnes sa pod bombardovanie zahrňuje ostreľovanie výbušnými náložami všetkého druhu, napríklad raketami (zem-zem, vzduch-zem, voda-zem, riadenými aj neriadenými), raketami vystreľovanými z raketometov, aj streľba z kanónov alebo húfnic. Už v prvý deň armáda RF zničila 11 vojenských letísk a desiatky iných vojenských objektov. Použitá bola presná munícia, ktorá neomylne zasahuje cieľ, ak pravda nie je vychýlená z dráhy alebo poškodená paľbou proti vzdušnej obrany (PVO). Mosty v Mariupole zničili oddiely AZOV a oni aj zinscenovali „bombardovanie“ už 3 dni evakuovanej pôrodnice, rovnako tak blokovali 7 dní vytvorený humanitárny koridor. Bolo dokázané, že raketa TOČKA U, ktorá explodovala na námestí v Charkove pochádza z výzbroje armády UA, lebo armáda RF tieto rakety vyradila už dávno! Dve rakety tohto druhu (balistické, neriadené) boli vystrelené na letisko v ruskom Rostove nad Donom, kde vraj zničili jedno lietadlo MIG 29. Využívanie taktiky živých štítov a ukrývanie sa partizánov v obytných budovách je často príčinou zásahu proti civilným objektom.

Postup armády RF sa zastavil, nedokážu dobyť veľké mestá, majú logistické problémy? Hypotéza o pláne RF dobiť rýchlo hlavné mesto Kyjev a tam vytvoriť dočasnú pro-ruskú vládu nikdy nebola overená, ale pracuje sa s ňou ako so železnou pravdou. Informácia, že pri nálete na Kyjev zahynuli dve osoby potvrdzuje, že cieľom leteckého útoku nemohli logicky byť obývané štvrte, ak vôbec išlo o letecký útok! Dobiť veľké mestá ako sú Kyjev, Charkov a strategický Mariupol si vyžaduje najprv ich na 90% zničiť, lebo sú v nich tisíce vyzbrojených partizánov a žoldnierov. Cieľom špeciálnej vojenskej operácie je vynútiť dohodu o prímerí a mieri. V mestách žijú a pracujú naďalej sto-tisíce ľudí, nie všetci ušli na bezpečný vidiek alebo emigrovali do zahraničia. Mudrovanie o tom, že armáda RF nie je schopná poraziť Ukrajinu je smiešna demagógia, len si treba vybrať ako má Ukrajina vyzerať po skončení vojny. Pokračovanie vojny bude viesť mestá k osudu Varšavy alebo Berlína, ktoré skončili po II. Sv. vojne ako čisté rumovisko! Tvrdenie, že za 3 dni nebude mať armáda RF jedlo, palivo ani strelivo, je celkom mimo misu, keď to tvrdia obrancovia, ktorí nemajú celkom nič! Rusi ani zďaleka nevyčerpali svoj arzenál útočných zbraní, nepoužili napríklad raketomety ráže 220 mm (Uragán a Smerč), strategické bombardéry, najmodernejšie tanky, stíhacie lietadlá či rakety.

Protivzdušná obrana obrancov je stále aktívna? Pôvodná PVO postavená na stíhacích lietadlách SU 27 a MIG 29 je z boja vyradená, lebo ak sa aj podarilo zachrániť pár lietadiel, tak určite nemajú funkčné letiská, radarovú sieť PVO a podporný servis. Rakety zem-vzduch typu S-300 a BUK boli už spotrebované alebo zničené na zemi. To čo z pôvodnej techniky PVO zostalo sú rýchlopalné kanóny v obmedzenom počte. Efektívne pôsobia zbrane od spojencov, ktorí dodali svoje komplety hlavňovej a raketovej výzbroje účinné do vzdialenosti 4 – 8 km. Najviac úspechov, osobitne zostrelov vrtuľníkov a podzvukových bitevníkov SU 25, zaznamenali jedno mužné rakety Stinger, Starstrek a ich ekvivalenty.

Poskytnúť Ukrajine stíhačky MIG 29 a raketový systém PVO S 300? Na všetko odhodlaní Poliaci majú vo výzbroji 31 kusov MIG 29, no neopovážili sa ich len tak posunúť cez hranice, lebo sa báli odvety. Ponúkli ich presunúť veleniu NATO na nemeckú základňu RAMSTEIN, ale tí takú transakciu odmietli! Okrem toho majú vo výzbroji zopár kusov MIG 29 Bulharsko a Slovensko. Armáda SR udržuje v bojovej pohotovosti len dve dvojice MIG 29 z celkového počtu 12 kusov. Pilotov na MIG 29 máme menej ako 10, o počte letu schopných strojov možno iba špekulovať, no určite to nie je plný počet. Vari si naši „odborníci“ myslia, že povedzme 6-8  kusov MIG 29 by vybojovalo nadvládu neba nad Ukrajinou? Akou výzbrojou disponujú? Ako si predstavujú samotné odovzdanie? Na ktorom letisku sa uskutoční? Uvedomujú si vôbec, že by išlo o vmiešavanie sa SR do vojnového konfliktu? Aká by bola životnosť tohto daru? Možno iba niekoľko hodín, kým ich armáda RF premení na šrot! Poslanie S 300 na Ukrajinu je navyše hazardérsky počin, Ukrajine by to nepomohlo, no Slovensku vážne poškodilo! Takéto vmiešavanie sa do konfliktu by nemuselo zostať bez vážnych následkov!

Raketový systém S 300 zabezpečuje slovenský vzdušný priestor len na 20 %? Tvrdí to minister obrany SR a ako adekvátnu náhradu považuje 4 batérie systému PVO PATRIOT. Jeho výrok, že „Ak RF stiahne svoje vojská z Ukrajiny, potom SR nepošle svoje systémy S 300 Ukrajincom“, je celkom uletený. Objavujú sa aj také tvrdenia, že systém PATRIOT má väčší dosah ako S 300, že je moderný a dokonca, že dokáže zostreliť aj rakety každého druhu!!! To si už žiada uviesť veci na pravú mieru: predovšetkým je pomýlené zamieňať si pojmy protilietadlový a protiraketový. Správnejšie je hovoriť o systémoch protivzdušnej obrany (PVO), lebo neexistuje univerzálny systém schopný zlikvidovať každý cieľ! Systém PVO S 300 bol vyvíjaný od roku 1967, úspešne testovaný a v 70 – 80. rokoch zavedený do výzbroje armády SSSR. Systém PVO PATRIOT bol vyvíjaný od roku 1962 a do výzbroje armády USA bol zaradený v roku 1986 jeho druhý variant PAC-2. Oba systémy sú takmer rovnako staré a na začiatku 21 storočia prešli modernizáciou, ktorá zasiahla najmä nové trendy v radiolokačnej technike, samotné rakety sa zmenili iba minimálne. Náš systém získala ČSFR v rámci deblokácie ruského dlhu v roku 1990 a ide teda o systém S 300 PMU-2. Základné takticko-technické dáta (TTD) systému sú nasledovné: Zničenie aerodynamického cieľa vzdialeného 5-150 km do výšky 27 km, rýchlosť cieľa do 2.800 m/s čo je asi M8 (8 násobok rýchlosti zvuku), čas reakcie na aerodynamický manévrujúci cieľ 9-11 sekúnd, na balistický cieľ 5-7 sekúnd. Rýchlosť rakety dosahuje 6 násobok rýchlosti zvuku (M6). Základné TTD systému PATRIOT PAC-2 sú nasledovné: Rýchlosť rakety je M6, efektívny diaľkový dosah 69 km, výškový dosah od 100 m do 24 km, variant PAC-3 je určený aj na boj s balistickými raketami, používa výkonnejšiu dvojstupňovú raketu ERINT s rýchlosťou M5. Dokáže sledovať aj viacnásobné manévrujúce hlavice strategických rakiet. Orientačná cena batérie PATRIOT PAC-2 je 600 miliónov USD, to je asi toľko ako nás stáli v roku 1990 dve batérie systému S 300 PMU-2.

Záver autora: oba systémy PVO sú plus mínus rovnako staré, ale nie zastaralé! S 300 PMU-2 má dvojnásobný dosah oproti systému PATRIOT PAC-2, ktorého prednosťou je rýchlejšia reakcia navádzania na cieľ. Oba systémy sú nevhodné na ničenie objektov kopírujúcich terén a tiež tých, ktoré sa pohybujú blízko miesta odpalu rakiet, nehovoriac už o objektoch ktorých rýchlosť prevyšuje rýchlosť rakety! Systém S 300 PMU-2 má viac ako dvojnásobný dosah a preto na pokrytie územia vystačí polovica počtu batérií v porovnaní so systémom PATRIOT PAC-2. Armáda SR disponuje dvomi batériami PVO S 300 PMU-2 dislokovanými v Nitrianskom okrese. Z tohto miesta dokážu chrániť hlavné mesto Bratislavu a obe atómové elektrárne EBO a EMO. Pre pokrytie východného a severného Slovenska, by bolo nevyhnutné jednu batériu dislokovať na Strednom Slovensku, napríklad v okrese Brezno. Dve slovenské batérie disponujú cca 40 kusmi rakiet 48N6. Trvalé pokrytie celého štátu systémami PVO je nákladné a vo vojenskej praxi sa nevyžaduje. Dočasne zapožičané systémy PVO PATRIOT boli umiestnené na leteckej základni Sliač a naše S 300 sa sťahujú na východ s úlohou chrániť východnú hranicu SR s Ukrajinou.

Aké limity majú systémy PVO v ochrane proti raketám rôzneho druhu

Systém Patriot bol dlhodobo používaný Izraelom, ktorého územie bolo často ostreľované bojovníkmi hnutia Palestínskeho odporu, malými balistickými raketami vystreľovanými z mobilných raketometov. Každá balistická raketa letí po balistickej krivke (motor rakety pracuje spravidla iba počas stúpavého letu). Dráha rakety, respektíve bojovej hlavice je vypočítateľná a teda ak je cieľ zistený radarom dostatočne včas, môže byť riadiacim systémom určený moment odpalu anti-rakety, ktorá je na cieľ navádzaná radarom až do momentu zásahu. Napriek tomu, že neriadené balistické rakety sú tým najjednoduchším problémom pre PVO, úspešnosť „anti-rakiet“ PATRIOT v ich zneškodňovaní sa pohybovala medzi 40 – 70%. Preto štát Izrael nakúpil od USA výkonnejší systém PVO THAAD a vyvinul aj vlastné systémy PVO nazývané „Železná kupola“ určený na likvidáciu rakiet a bojových hlavíc v malej výške a „Dávidov prak“ určený na likvidáciu rakiet a bojových hlavíc do vzdialenosti 300 km a do výšky 75 km. Uvedené dokazuje, že systémy PVO S 300 PMU-2 a PATRIOT PAC-2 nie sú a nikdy ani neboli protiraketové systémy PRO!!!

História a súčasnosť systémov PVO                                                                                                                

Až 3200 balistických rakiet V2 bolo odpálených počas II. sv. vojny Nemcami, najmä na Londýn a Antverpy. Dolet rakety V2 bol 300 km. Rýchlosť 1.400 m/sek (viac ako M4) prakticky vylučovala možnosť zachytiť ich vtedajšími vrtuľovými stíhačkami s rýchlosťou do 700 km/hod. Streľba PLK kanónmi zo zeme len výnimočne viedla k úspechu. Nedokonalý systém navádzania V2 spôsobil malú presnosť zásahu – možná odchýlka dopadu od cieľa bola až 17 km. Hitlerova „zázračná zbraň“ prišla neskoro a neodvrátila jeho porážku. V tom  čase sa do vzdušných bojov s RAF zapojili aj prvé dvojmotorové prúdové stíhačky Me 262, hoci boli rýchlejšie a lepšie vyzbrojené ako britské HURRICANE a SPITFIRE dosiahli iba lokálne nevýznamné úspechy.

Od roku 1956 podnikali USA špionážne lety ponad územie vtedajšieho SSSR s použitím špeciálnych lietadiel U-2, ktoré lietali vo výške viac ako 20 km a ani vtedajšie TOP stíhačky SU-9 ich nedokázali zastaviť. Dňa 1. mája 1960 vyštartovalo U-2 z Pakistanu a malo pristáť v Nórsku, avšak nad mestom Sverdlovsk bolo vážne poškodené výbuchom bojovej hlavice protilietadlovej rakety SA-2 za chvostom U-2, let bol prerušený, pilot Powers prežil aj keď nemohol použiť katapultáž. Rakety SA-2 boli využívané vo Vietnamskej vojne, boli vo výzbroji ČSA a ostatných armád Varšavskej zmluvy. USA dokončili vývoj super-stíhačky YF-12A a jej prieskumnú verziu SR 71 používali ako náhradu za U-2 v 60-tych rokoch na špionážny prieskum tábora socializmu. Tento stroj označovaný ako „Blackbird“ vytvoril niekoľko svetových rekordov, napríklad dosiahol rýchlosť M 3,2 vo výške 25.9 km. Pri špionážnych letoch lietal SR 71 až do výšky 30 km, kde mu ani raketa SA-2 nemohla ublížiť. Reakciou SSSR bol vývoj prepadových stíhačiek MIG 25 a neskôr MIG 31. SR 71 a YF-12A možno už vidieť iba v múzeách, zato MIG 31 je stále v službe vozdušno kozmičeských síl (VKS) RF. Ako už bolo uvedené, od 1967 bol v SSSR vyvíjaný systém PVO S 300, tento nahradil a samozrejme prekonal vo všetkých parametroch S 400 TRIUMF, ktorý si poradí aj s lietadlami STEALT (neviditeľné pre radary), ba likviduje aj manévrujúce bojové hlavice strategických rakiet (MIRV), ak sú pravda v jeho dosahu. Parametrami sa S 400 vyrovná systému THAAD z produkcie USA. Najnovším prírastkom VKS RF sú systémy S 500 PROMETHEUS schopný likvidovať všetky ciele v jeho dosahu 250 km a experimentálny S 550, ktorý je schopný zostreľovať balistické rakety v stratosfére, aj satelity z obežnej dráhe zeme. Testuje sa aj S 600.

Z uvedeného je zrejmé, že žiadny systém PVO nedokáže sám zabezpečiť ochranu územia pred raketovým napadnutím. Bolo by to aj vysoko nehospodárne. USA majú ochranu pred raketovým napadnutím trojstupňovú: prvý stupeň tvorí systém PATRIOT, druhý stupeň je systém THAAD a tretí je systém SM-2 alebo jeho ekvivalent. Prebehlo niekoľko skúšobných zostrelov balistickej rakety počas letu v stratosfére, všetky do roku 2017 boli neúspešné! Prvý úspešný pokus s SM-2 stál 244 miliónov USD. Ani bohaté USA nepočítajú s ochranou celého územia. Záver je taký, že ani obrovské vynaložené náklady na vývoj protiraketového systému, negarantujú 100% ochranu USA pred balistickými raketami rôzneho druhu!

Večný súboj zbraní útočiacich zo vzduchu a obranných zbraní

Lietajúce stroje riadené človekom sú prostriedkom na útoky (nálety) už viac ako 100 rokov. Dnešné bojové  vojenské lietadlá sú rozdelené na stíhacie a bombardovacie. Stíhacie lietadlá majú podkategórie: prepadové určené na vybojovanie vzdušnej nadvlády, bitevníky určené na podporu pozemných vojsk a viacúčelové, ktoré sú kompromisným riešením. Výzbroj dnešných stíhacích lietadiel pozostáva spravidla z jednej palubnej zbrane, ktorou je rýchlopalný kanón často viachlavňový rotačný) a rakiet vzduch – vzduch (na malé vzdialenosti navádzanie na teplo produkované cieľom) a rakiet vzduch – vzduch (na stredné a veľké vzdialenosti navádzané palubným radarom. Dnešné stíhačky majú výlučne prúdový pohon a avioniku, ktorá im umožňuje sledovať 9 až 12 cieľov a riadiť raketový útok na väčšinu z nich naraz. Dosah niektorých pomocou palubných rakiet vzduch – vzduch presahuje 100 km. Bitevníky a viacúčelové stíhačky sú vyzbrojené riadenými raketami a bombami, ktoré tiež môžu byť navádzané na cieľ. Okrem radarového sa používa aj navádzanie kamerou či laserovou technikou. Bitevníky sú spravidla vyzbrojené raketnicami (raketomet malej ráže) podvesenými pod krídlami. Bitevníky operujú z malej výšky priamo nad bojiskom, preto sú opancierované. Rýchlosť, stúpavosť a obratnosť sú dôležité TTD, pokiaľ rýchlosť bitevníkov (SU-25, A-10) je menšia ako M1, všetky ostatné druhy stíhačiek sú nadzvukové a ich maximálna rýchlosť dosahuje M 1,4 – M 3,2. Na krátkodobé zvýšenie ťahu motorov využívajú stíhačky prídavné spaľovanie alias forsáž. Na Ukrajinskom bojisku sa vyskytujú stíhačky MIG 29, MIG 35, SU 27, SU 35 a MIG 31. Čistokrvným bitevníkom je SU 25. Bombardujúce lietadlá sa rozdeľujú na stíhacie bombardéry, taktické a strategické bombardéry ich rýchlosť sa pohybuje od M 0,8 do M 2,5. dolet dosahuje u strategických bombardérov 17 tisíc km a možné je aj tankovanie za letu. Typickými stíhacími bombardérmi sú SU 24 a jeho USA vzor FB 111, modernejším stíhacím bombardérom je SU 34, medzi taktické  bombardéry možno zaradiť nadzvukový TU 22 M3, čistokrvné strategické bombardéry sú staršie B 52 H a z Ruskej strany TU 95, novšie nadzvukové B 1 a z ruskej strany TU 160 M. Snaha ochrániť bojové lietadlo pred zameraním radarom viedla k vývoju technológie STEALT. Typickými predstaviteľmi tejto veľmi drahej technológie sú F 117, F 22, F 35 a strategický podzvukový B 2 na strane USA. Viacúčelový stíhač 5. generácie SU 57 na Ruskej strane je tiež odolný proti radarovým lúčom. Výzbroj bombardérov tvoria rôzne bomby s hmotnosťou až do 11 ton a rakety vzduch – zem. Môže ísť o rakety navádzané priamo na cieľ posádkou lietadla, s podporou systému včasného varovania (AWACS) alebo s podporou satelitnej navigácie. Na vybrané ciele v Ukrajinskej vojne boli vedené útoky raketami KALIBER odpálenými z bombardérov letiacich nad Čiernym morom. Na ochranu pred tepelne navádzanými raketami využívajú bojové lietadlá falošné ciele – vystreľovanie špeciálnych svetlíc, ktoré odlákajú útočiace rakety od lietadla. Možnosť zostreliť lietadlo závisí od rýchlosti jeho letu, výšky letu nad zemou, manévrovacou schopnosťou a vybavenosťou prístrojmi varujúcimi pred blížiacou sa raketou. Na modernom bojisku nemôžu chýbať vrtuľníky. VKS RF má vo výzbroji bojové vrtuľníky Mi 24, Mi 28, Mi 35 a KA 52. Z nich sa nad Ukrajinou najviac angažujú dvojrotorové KA 52. Ich výzbroj tvorí palubný kanón a rakety vzduch zem – neriadené odpaľované z raketníc a riadené podvesené pod krídelkami alebo pod trupom. Vrtuľníky sú silnou zbraňou proti tankom a pancierovanej technike vôbec. Vo vojne na Ukrajine preukázali okrem schopností útočiť aj svoju zraniteľnosť jedno-mužnými raketami STINGER a podobnými.

Bezpilotné prostriedky vzdušného napadnutia sú drony a rakety

Drony ako prieskumné prostriedky sú využívané v armádach už cca 35 rokov. Možnosť sledovať a ovládať drony na diaľku aj zo vzdialenosti tisícov km viedla k vyzbrojeniu dronov raketami kategórie HELLFIRE hojne používanými vrtuľníkmi a bojovníkmi A-10. V mierových časoch použil USAF útoky vedené z dronu proti hľadaným teroristom. Ukrajinskej armáde predalo Turecko 6 dronov Bayraktar TB-2 aj dve riadiace stanice s dosahom 150 km (nevyužívajú satelitné spojenie) už v roku 2019, k tomu 200 rakiet vzduch – zem. Neskôr mala byť objednávka rozšírená o neznámy počet kusov. TB-2 je vyrobený z kompozitných materiálov, ktoré sotva odrážajú radarové signály, piestový motor s výkonom 100 koní poháňa tlačnú vrtuľu, zásoba paliva vydrží na 24 hodinový let. Užitočné zaťaženie je 55 kg, čo zodpovedá 2-4 protitankovým raketám. Drony TB-2 spôsobili veľké škody na tankoch, transportéroch a iných vozidlách armády RF. Aktuálne bolo z Ruskej strany oznámené, že bol zlikvidovaný aj posledný dron používaný na Ukrajinskej strane konfliktu.

Rakety od čias nemeckých pionierskych počinov s V2 prešli obrovským vývojom. Podobne nepresnou raketou krátkeho doletu (do 500 km) bola Ruská raketa SCUD, ktorá našla svoje uplatnenie v rozvojových krajinách. Balistické rakety rozlišujeme podľa doletu na rakety s krátkym doletom, ktoré reprezentuje priamo z transportnej plošiny odpaľovaný ISKANDER, ktorý štartuje kolmo hore, k cieľu letí po plochej balistickej krivke navigovaná porovnávaním s údajmi zo satelitnej navigácie a radaru. Na cieľ útočí kolmo nadol vysokou rýchlosťou, pričom manévruje a dopadá s chybou do 5 metrov. Bojová hlavica do 700 kg, môže byť jadrová. Na zostrelenie rakety je potrebný sofistikovaný systém PVO ktorý raketu zneškodní ešte počas letu teda skôr ako začne manévrovať – to rozhodne nedokáže PATRIOT s dostupom 24 km a rýchlosťou rakety M6!

Rakety s plochou dráhou letu (Krídlaté alebo križujúce rakety) ukázali svoje schopnosti umlčať PVO protivníka v krátkej dobe už počas vojny v zálive, rakety TOMAHAWK odpaľované z vojnových lodí aj z atómovej ponorky, dokázali účinne zasiahnuť ciele vo vnútrozemí Iraku s nevídanou presnosťou s odchýlkou do 10 metrov. Bojová hlavica má cca 450 kg trhaviny, dolet je 1.200 km. Dráha rakety je plochá, podľa vloženého programu, pri lete vo výške menej ako 30 metrov sa vyhýba terénnym prekážkam, presnosť letu je korigovaná podľa určených orientačných bodov. Raketu po štarte poháňa náporový motor, jej tepelná stopa je minimálna, napriek jej podzvukovej rýchlosti je problém ju zasiahnuť zo zeme, preto boli rozpracované techniky boja proti týmto raketám zhora, stíhačkami. Prax potvrdila, že napriek snahe PVO nezachytí ani 1/3 rakiet s plochou dráhou letu. Vo vojne v Sýrii bol urobený pokus zneškodniť rakety TOMAHAWK odpálené zo Stredozemného mora pomocou Ruského systému Radio-elektroničeskoj-borby (REB). Časť rakiet nedosiahla cieľ a spadla do púšte. Po vstupe RF do márneho zápasu s Islamským štátom (ISIS) bol prekvapením úspešný útok raketami s plochou dráhou letu KALIBER odpálenými z vojnových lodí Ruského námorníctva v Kaspickom mori. Raketa KALIBER je vyvinutá v tomto storočí je teda modernejšia ako TOMAHAWK a prekonáva ho najmä v rýchlosti aj dolete, tá je totiž trojnásobná rýchlosti zvuku (M3) čo na 22% znižuje reakčný čas PVO oproti času, ktorý poskytuje PVO raketa TOMAHAWK. Dolet rakiet KALIBER je 1.500 – 2.000 km. Podobné parametre ako KALIBER, najmä rýchlosť M3, má aj raketa BRAHMOS vyvinutá v spolupráci Indie a RF. Rakety s plochou dráhou sa stali predĺženou rukou pre strategické bombardéry, pre vojnové lode aj ponorky, hmotnosť bojovej hlavice sa pohybuje od 450 do 1.000 kg.

Hypersonické rakety sú modernou zbraňou proti ktorej neexistuje efektívna obrana. Za svoju nezraniteľnosť  vďačia vysokej rýchlosti M5 – M10. Rakety tejto kategórie má vo výzbroji zatiaľ len VKS RF, na vývoji pracujú odborníci v USA, Číne a iných štátoch. Zirkon je raketa vyvinutá pre námorníctvo, je odpaľovaná z vojnových lodí a ponoriek alebo z pevniny proti lodiam. Dolet rakety je 800 – 1.000 km, rýchlosť M8, raketu zrýchli motor na pevné palivo, druhý stupeň je náporový motor novej konštrukcie. Veľké krížniky môžu niesť až 80 kusov týchto rakiet. Začiatok vývoja 2011, ukončenie skúšok 2020. Kinžal je raketa typu vzduch – zem alebo vzduch – voda. Tvarom aj rozmermi pripomína raketu Iskander (dĺžka 7,7 m). Jediná raketa je podvesená pod trupom stíhačky MIG 31, ktorá ju prenesie k cieľu bližšie ako je jej dosah 2.000 km. Po odpálení raketa letí k cieľu rýchlosťou M9 – M10, pri hĺbkovom lete rýchlosťou viac ako 3 km/sek je prakticky nezastaviteľná! Konvenčná hlavica má 500 kg alebo môže niesť špeciálnu termonukleárnu hlavicu. Počas letu využíva Kinžal inerciálny navigačný systém s možnosťou aktualizácie súradníc zo satelitného systému GLONASS. V záverečnej fáze letu vyhľadáva strela ciele pomocou optického senzoru, čo jej umožňuje zasiahnuť ich s odchýlkou ​​asi 1 meter. Cieľom rakety sú silne chránené objekty strategického významu ako aj plavidlá, najmä lietadlové lode. Okrem MIG 31 môže dve rakety niesť aj taktický bombardér TU 22 M3 a odskúšal sa úspešne ako nosič aj SU 57. Na Ukrajine bol Kinžal najmenej dva krát použitý proti skladom s palivami. Žiadny systém PVO na Kinžal nemá nárok! Avangard je strategický hypersonický klzák – manévrujúca bojová hlavica 2 MT  strategickej nosnej rakety napr. SS 19. Tretí stupeň nosnej rakety udelí hlavici v stratosfére rýchlosť viac ako M26, klzák pokračuje k cieľu na nižšiu dráhu vo výške 30-40 km, kde robí manévre výškové aj smerové, k cieľu klesá ako meteor rýchlosťou viac ako M20, inerciálna navigácia zabezpečí presný zásah cieľa.

Strategické rakety sú najťažšou zbraňou vo výzbroji iba najsilnejších armád sveta. Sú vyzbrojené jadrovými alebo termonukleárnymi hlavicami, tie jednoduchšie jednou hlavicou, tie dokonalejšie viacerými hlavicami samostatne navádzanými na ciele a dokonca manévrujúcimi v atmosfére pre sťaženie ich zostrelu PRO. Každý štát, ktorý je držiteľom jadrových zbraní disponuje aj ich nosičmi, najčastejšie sú to rakety typu zem – zem, alebo vzduch – zem alebo voda – zem (odpaľované z ponoriek). Našťastie pre planétu zem, tieto zbrane hromadného ničenia od roku 1945 neboli použité vo vojnovom konflikte. Podľa teórie jadrového odstrašovania sú považované z garanciu toho, že nikto sa neopováži rozpútať jadrový konflikt a riskovať tak sebazničenie. Všeobecne je známy arzenál rozhodujúcich jadrových veľmocí USA a RF. USA disponujú niekoľkými generáciami rakiet MINUTEMAN. Poslednú variantu MINUTEMAN 3 úspešne otestovali v roku 2017. Raketa štartuje výlučne z podzemného sila a má dolet viac ako 12.000 km. Prvé ponorky US NAVY s atómovým pohonom boli vyzbrojené raketami POLARIS, novšie sú vyzbrojené raketami TRIDENT 1 a TRIDENT 2. Tieto rakety nesú viacnásobné hlavice (MIRV) a klamné ciele. Na cieľ sú navádzané inerciálnou navigáciou. USA majú v aktívnej službe 14 ponoriek so strategickými raketami a raketami s plochou dráhou letu.

Ruská federácia disponuje staršími strategickými raketami zem – zem JARS, SATAN ale pozornosť na celom svete vzbudili nové rakety s jedinečnou technológiou, ktorá nemá alternatívu. Raketa SARMAT je medzikontinentálna s doletom až 18.000 km, bojový náklad je až 10 ton, na cieľ letí čiastočne po obežnej dráhe, každá z bojových hlavíc má samostatné navádzanie a môže meniť dráhu letu. Jediným úderom dokáže raketa zničiť územie veľké ako Francúzsko. Jej dolet jej umožňuje zvoliť netradičnú trasu letu, napríklad cez južný pól čo je dôležité pre vyhnutie sa dislokovaným systémom protiraketovej ochrany (PRO). Raketa BUREVESTNIK má vďaka jadrovému pohonu neobmedzený dolet, môže lietať aj niekoľko dní a zasiahnuť cieľ z veľmi malej výšky a z neočakávaného smeru. Torpédo či robotizovaná bezpilotná ponorka POSEIDON je poháňaná malým jadrovým reaktorom, je riadená umelou inteligenciou, má takmer neobmedzený dosah, dokáže sa ponoriť do hĺbky 1.000 metrov a pod vodou dosahuje rýchlosť až 200 km/h. Má dĺžku 18 a priemer 3 metre, hmotnosť presahuje 100 ton. Explózia 2 Mega tonovej hlavice na vhodnom mieste, vyvolá tsunami vo výške presahujúcej 100 metrov, ktorá zničí všetko na pobreží alebo potopí celú flotilu vojenských plavidiel. Touto ZHN sú vyzbrojené zatiaľ dve atómové ponorky. Ruské ponorky s atómovým pohonom sú vyzbrojené raketami s plochou dráhou letu KALIBER upravenými na štart s ponorenej ponorky alebo medzikontinentálnymi raketami. BULAVA je trojstupňová, môže niesť až 10 samostatne navádzaných bojových hlavíc s ekvivalentom 150 kilo ton TNT (10 krát viac ako bomba v Hirošime). Raketa je 21 m dlhá, 2 m hrubá a váži pri štarte 37 ton. Celkom má RF 23 ponoriek s raketami.

Rázsochy alebo Ružinov z pohľadu politikov a pacientov

01.11.2024

Životopis nenarodeného dieťaťa Písal sa rok 1987, keď v hlavnom meste odštartovala výstavba nemocnice, ktorá sa mala stať najmodernejšou v strednej Európe. Projekt univerzitnej nemocnice bol dlho v stave „klinickej smrti“. Rázsochy sú miestna časť bratislavskej štvrti Lamač na okraji Malých Karpát. Táto miestna časť je známa tým, že asi 35 rokov sa tu [...]

Prečo nie sú trináste dôchodky nehoráznosť!

17.10.2024

Komentátor PRAVDY Igor D. vo svojom článku „Rozpočet bez budúcnosti“ zo dňa 16.10.24 napísal nasledovný súd: „Pridať dôchodcom, ktorí majú vyššie penzie, ako bežne pracujúci ľudia mzdu, 600 eur, pričom si polepšia ešte štedrou valorizáciou, nie je solidarita, ale nehoráznosť.“ Štedrá valorizácia bola v roku 2023 Pán komentátor si nevšimol, že valorizácia [...]

Keď sova vyčíta vrabcovi veľkú hlavu

12.10.2024

Na Slovensku je to žiaľ tak, že súčasní opoziční politici stratili aj posledné zvyšky súdnosti. Spochybňujú každý počin vládnej koalície, napádajú a kritizujú všetkých a všetko čo sa udeje. Za obeť si vybrali už v lete viacerých ministrov (Spravodlivosti, Zdravotníctva a Kultúry). Dobre vedeli, že odvolávanie v parlamente nebude úspešné, ale aká to slasť [...]

Merkelová, Putin

Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, bála sa ruskej reakcie, píše v knihe. Čo jej povedal Putin počas stretnutia?

21.11.2024 09:32

V popise jedného stretnutia s Putinom potom Merkelová naznačuje, že načasovanie invázie na Ukrajinu súviselo aj s jej odchodom z politiky.

Czech Republic Slovakia

Českí politici sa hádajú pre zvýšenie platov. Bude Petr Fiala zarábať viac peňazí ako Robert Fico?

21.11.2024 09:00

Opozícii prekáža nielen zvýšenie platov politikov. Varuje, že keby Petr Fiala zostal pri moci,Slováci by mohli dostávať vyššie mzdy ako Česi.

Čierny Balog

Okolie Čierneho Balogu sa mení na mesačnú krajinu, lesy sa Horehroncom strácajú pred očami pre mohutnú ťažbu

21.11.2024 08:00

V okolí spustili, kvôli lykožrútovej kalamite, masívnu ťažbu dreva.

Carlo Acutis

Prvý svätec tohto milénia: Pápež kanonizuje mladíka, ktorého označujú za 'patróna internetu'

21.11.2024 07:51

Carlo Acutis, ktorý sa narodil talianskym rodičom v Londýne, bol webový dizajnér.