Zeleznik

Demokracia je keď … vláda ľudu sa vykonáva prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Toľko definícia z Ústavy SR. Na celoštátnej úrovni vôľu ľudu vykonávajú volení poslanci NR SR alebo rozhodujú priamo občania v referende – plebiscite. Referendum je najdokonalejšia forma výkonu vôle občanov alebo tzv. priama demokracia. Každý demokrat, ktorý spochybňuje zmysel referenda alebo aktívne koná proti myšlienke referenda je demokratom s vybitými batériami alias demokrata iba predstiera!

Referendá na samostatnom Slovensku … Za 30 rokov samostatnej SR sa uskutočnilo 9 referend, iba jedno bolo platné a len tesne splnilo podmienku účasti viac ako 50% oprávnených voličov – v 2003 o vstupe do EÚ. Zostávajúcich 8 referend bolo neplatných pre nedostatočnú účasť. Prečo je tomu tak? Nie tak dávno volali viacerí slovenskí politici po znížení privysokého kvóra 50%, iní sú presvedčení o tom, že stav demokracie na Slovensku ešte nedozrel na potrebnú úroveň: občania sa dajú manipulovať politikmi, masovými médiami, kadejakými vykladačmi pravdy, no hlavne si vyberajú pohodlnejší postoj k tomuto ústavou garantovanému právu – hlasujú nohami, nechodia! V roku 1998 bolo referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov, prišlo viac ako 44%, po 24 rokoch prišiel trest – likvidačné ceny energií, ktoré vláda môže iba čiastočne kompenzovať zo ŠR.  Ani posledné referendum z 21. januára 2023 nedosiahlo žiadané kvórum 50%.

Prvé referendum 2021 … Nespokojnosť s riadením spoločnosti počas pandémie COVID 19 na jar 2021 narástla do takého štádia, že opozičné politické strany a viaceré spoločenské organizácie sa zhodli na nevyhnutnosti skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda. Koordinovane vznikol občiansky petičný výbor, vzájomne bol odsúhlasený petičný hárok a spustený zber petičných hárkov (prevažne elektronickou formou). Petičné hárky sa zhromažďovali na viacerých adresách, skontrolovali a 9 mája 2021 boli zástupcami petičného výboru doručené do kancelárie Prezidentky SR. Na petičných hárkoch bolo takmer 600 tisíc podpisov občanov. Po 6 dňovej kontrole a zistení, že platných podpisov bude viac ako 524 tisíc (požadovaných je 350 tisíc) podpisov, prezidentka oznámila, že sa rozhodla obrátiť na ÚS, aby preskúmal súlad referenda s Ústavou SR. Na konci leta ÚS zverejnil verdikt: Ústava SR neumožňuje skrátenie volebného obdobia NR SR ani referendom, ani prijatím zákona v NR. Najskôr je potrené doplniť a zmeniť Ústavu SR a definoval potrebné zmeny. Určil tiež, že platné rozhodnutie referenda má silu ústavného zákona a nevyžaduje už schvaľovanie v NR SR. Viacerí ústavní činitelia reagovali pripravenosťou navrhované zmeny schváliť, ibaže k tomu nedošlo a kríza vládnutia sa ďalej prehlbovala.

Druhé referendum 2023 … Keď NR SR odložila rokovanie o návrhu na doplnenie Ústavy na september 2022, vznikla iniciatíva na uskutočnenie ďalšieho referenda. Strana Smer SSD na vlastnú päsť pripravila petičný hárok, ktorý obsahoval dve otázky. Ďalšie opozičné strany Hlas SD, Republika a SNS sa prihlásili k iniciatíve, ale ich spoluúčasť bola obmedzená na zber podpisov občanov a propagáciu referenda. Smer SSD prevzal zodpovednosť za petíciu, prípravu a výsledok referenda, čím referendum spolitizoval. Už počas zberu podpisov do petície sa ozývali a publikovali hlasy o spornosti prvej otázky o súhlase občanov s tým, aby vláda SR okamžite podala demisiu. Petíciu občanov s viac ako 400 tisíc podpismi odovzdali predseda a podpredsedovia Smeru SSD do kancelárie Prezidentky SR 24 augusta 2022. Po kontrole petičných hárkov sa ani Prezidentka obrátila na ÚS SR so žiadosťou o preskúmanie ústavnosti referenda. ÚS 26.10.2022 rozhodol o neústavnosti prvej otázky. K vyhláseniu referenda došlo po zverejnení nálezu ÚS a ako najskorší možný termín bol určený deň 21.1.2023. „Toto referendum vnímam ako súčasť rok a pol prebiehajúcej kampane jednej politickej strany, preto nebudem vyzývať občanov k účasti, nebudem ich ani od účasti odrádzať,“ vyhlásila hlava štátu pri prijatí petície. Tieto slová boli signálom pre koaličných politikov, politológov, členov a sympatizantov vládnej koalície + masové médiá ako majú k referendu pristupovať. Prezidentka ani slovkom referendum nespomenula, pri svojej inak kritickej správe o stave republiky, ani pri Novoročnom príhovore k občanom. V jej šľapajach išli aj predseda NR SR, aj poverený predseda vlády SR – traja najvyšší ústavní činitelia nielenže referendum nepropagovali, ale priamo nabádali občanov k jeho ignorovaniu, čosi vo svete nevídané, neslýchané! Keďže pre referendum neplatí žiadne moratórium, ešte pár hodín do začiatku si dovolili naše hlavy pomazané referovať o svojom bojkote – takí sú to demokrati! Pri takej masívnej anti-kampani nemohlo referendum dosiahnuť požadovanú účasť vyše 50% všetkých voličov. Výsledok bol napriek všetkému tretí najlepší v histórii čo do účasti 1,193 tisíc občanov = 27,25%.

Pomýlený quasi argument … mnoho neprajníkov sa prezentovalo tvrdením, že ide o zbytočne vyhodené peniaze cca 10 – 11 miliónov €. Nuž to je skutočne nevýznamný náklad v porovnaní s inými. V tlači sa objavil zaujímavý postoj skutočnej celebrity: Paľa Haberu pobúrila informácia, že po valorizácii starobného dôchodku 82 ročnému ex reprezentantovi vo futbale zobrali športový dôchodok vo výške 19,90 €. „Na debilnú lotériu ste peniaze mali“ uviedol ešte, že každému vylosovanému očkovancovi dala vláda 100 tisíc €. To nie je presný údaj. V skutočnosti lotéria prebiehala 6 dní v týždni po dobu 12 týždňov a celkom bolo na lotériu vynaložených 26-27 miliónov €. Pritom na výhry bolo vyplatených: 12 X po 500.000 €, 300 X po 10.000 € a 1.200 X po 1.000 € to spolu dáva 10.200.000 €, ak odpočítame nevyplatených 400.000 €, potom bolo reálne vyplatených na prémie 9.800.000 € pre zaočkovaných občanov. Prevláda názor, že lotéria nesplnila svoj pôvodný mobilizačný cieľ a ten bol Matovičom účelovo preklasifikovaný na odmeny zaočkovaným. Inou vecou je, pochybný spôsob výberu premiantov pri „losovaniach“ vysielaných v priamom prenose RTVS 1 v pracovných dňoch – 5 prémií po 10.000 €. Lovenie piatych výhercov v obrovskom osudí bolo trápnou fraškou pre všetkých, ktorí myslia hlavou. Realizátori lotérie to neurobili náhodou, keď vytvorili priestor pre manipulovaný výber až 300 výhercov a je divné, že nikomu to akosi nevadí! Dôkaz o tom, že výber bol urobený vopred a nie v priamom prenose – je jasný po pozornom prezretí videí z jednotlivých relácií. Moderátor či moderátorka vybrali z osudia lístok s menom zaočkovaného a prečítali na kameru jeho bydlisko a krstné meno, (najskôr čítali z čítačky) súčasne, už po prečítaní prvého údaju boli do obrazu vložené: krstné meno, bydlisko a 12 miestny jedinečný kód, pridelený zaočkovanému pri registrácii do lotérie. Po „vylosovaní“ piatich výhercov odniesla asistentka „vylosované“ lístky na kontrolu do zákulisia, kde sedeli zástupcovia MF SR a neidentifikovaný notár! Fraška bola dokonaná, keď moderátor ku koncu relácie oznámil, že všetky výsledky losovania boli verifikované a platia! Celých 16 miliónov € bolo vynaložených na materiálové, osobné a režijné náklady – javia sa však veľmi prehnané, ibaže tam bola aj utajená položka „držhubné“. Pekný príklad korupcie a podvodu na občanoch v priamom TV prenose! Koľko ľudí v prostredí RTVS a MF muselo byť podplatených, aby mlčali? Boli ich odhadom desiatky, preto je 16 miliónový náklad taký vysoký, že popri nich sú náklady na referendum drobnými!

Pád Hegerovej vlády a neochota odísť … Po vystúpení SaS z koalície a odchode jej ministrov z vlády,  pokračovala Hegerová vláda bez zjavnej väčšinovej podpory v parlamente. Konflikty v koalícii naberali na intenzite. Napokon SaS s výpomocou Hlasu SD podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády SR Hegerovi. Dňa 15 decembra 2022 parlamentná väčšina 78. hlasmi vyslovila premiérovi a tým celej vláde SR nedôveru! Pani prezidentka poverila vládu v demisii výkonom svojich mandátov do predčasných volieb, ktoré by mali byť ešte v prvom polroku a zmeny v legislatíve schválené do konca januára 2023. Poverenie viesť MF SR Igorovi Matovičovi odobrala. Eduard Heger si vyhrnul rukávy a dal sa zbierať podpisy poslancov a básniť o nádeji na novú 76-ku. Premárnil týždne až napokon ohlásil, že SaS nesplnila to čo sľúbili a jeho úsilie vytvoriť novú väčšinu v parlamente, stroskotalo.

Znovuzrodenie ústavnej väčšiny … Nejakým zázrakom sa koalícia skonsolidovala a prekvapujúco ohlásila dohodu na novelizácii Ústavy SR a zrazu mali na to viac ako 90 hlasov poslancov. Verejnosť sa dozvedela, že  to nebude celkom jednoduché: SaS bola proti možnosti dosiahnuť predčasné voľby referendom, ale zostane možnosť rozpustiť parlament ústavnou väčšinou 90-tych hlasov, OĽaNO predložilo ochranu volebného systému tým, že na jeho zmenu bude tiež potrebné 90 hlasov. Za ľudí chcela do ústavy vložiť ochranu vraj ohrozených ÚŠP a ŠTS. Popri tom sa vládne celebrity netajili tým, že pracujú na svojej politickej budúcnosti. Šokujúco vyznieva priznanie Hegera či Naďa, že uvažujú o odchode z OĽaNO a nielen to, rokujú s viacerými subjektmi aj tými, čo iba štartujú do politického ringu. Znovuzrodená koaličná rada na nedeľnom večernom sedení (22.1.2022) našla úplnú zhodu. Zvláštne bola vysvetlená neúčasť zástupcov „Sme rodina“ vraj budú súhlasiť so všetkým???

Čierne dni demokracie … 28 parlamentná schôdza začala v utorok 24 januára, už v úvode rokovanie orientovala na zmenu Ústavy SR. Bola otvorená rozprava v 3. čítaní keď koalíciou podporovaný pozmeňovací návrh predložila poslankyňa Kolíková. Ten obsahoval vypustenie možnosti vyvolania predčasných volieb referendom a tiež zvýšenie potrebného kvóra pre zmenu volebného systému z 76 na 90 hlasov. Už prvý diskutér poslanec Fico tvrdo kritizoval vládnu koalíciu za atentát na ústavné právo občanov, ktorého obmedzovanie je neprípustné v skutočných demokraciách, tiež poprel fámy o tom, že už došlo k dohode medzi Smerom SSD, Hlasom SD a Republikou o zmene volebného systému na zmiešaný! Druhý diskutér poslanec Matovič sa ukázal v tých najhorších farbách, nadával oponentom do oblúd, zlodejov, kmínov, mafiánov a dušoval sa, že nikdy nedovolí, aby sa červení a ružoví mafiáni vrátili k moci! Popravde, je nepochopiteľný strach koalície z referenda, ktoré znovu nedosiahlo na platnú účasť. Dosiahnuť platný výsledok referenda bez podpory vládnej koalície, najvyšších ústavných činiteľov, bez podpory médií a celebrít je nemožné – čiže tento zásah do ústavných práv občanov je zbytočný a neodpustiteľný! Tu je potrebné pripomenúť, že na vyslovenie nedôvery vláde stačí 76 hlasov ale na schválenie predčasných volieb je potrebná ústavná kvalifikovaná väčšina 90 hlasov. Len politickí analfabeti mohli také zmeny ústavy podporiť a napodiv sa takých našlo až 92!!!

Demokratické vládne strany a ich strach … Vo volebnom programe OĽaNO 2020 bol odsek venovaný úsiliu hnutia zmeniť volebný systém tak, že jedno obvodový by mal byť zmenený na 8 obvodov aby sa politici priblížili občanom. Dokonca v Programovom vyhlásení vlády 2020 bola zmienka o podpore zmeniť volebný systém na zmiešaný. Paradoxne práve OĽaNO ústami svojho guru presadila ochranu existujúceho volebného systému zavedeného ešte za Mečiara. Zmena systému na zmiešaný by zlikvidovala šance menších strán! Tu je manipulácia verejnosti o tom čo je demokratické, akým prínosom pre zastupiteľskú demokraciu sú mini-strany a politické hnutia bez štruktúr v regiónoch, bez orgánov, bez sídla, bez zverejnených stanov? Nuž popravde vládna koalícia je zostavená zo subjektov, ktoré nie sú a ani sa nesnažia byť demokratickými. OĽaNO je unikát, ktorý 11 rokov vydržal bez sídla, bez členov, bez orgánov – kým boli v opozícii, každý to prehliadal, no keď v marci 2020 prevzali moc, absolutizmus Matoviča sa ukázal ako celkom nefunkčný! SaS je stranou elitárskou s neveľkým zázemím 220 členov, nemá štruktúru v regiónoch. Z dnešných 20 poslancov je až 12 Bratislavčanov. Podobne je na tom „Sme rodina“ z 18 poslancov je 7 Bratislavčanov. O torze rozpadnutej „Za ľudí“ je zbytočne hovoriť. Sumárne vzaté: zmena volebného systému na zmiešaný, kde by sa polovica poslancov volila v 75 volebných obvodoch, by skončil éru úspechov politických s.r.o.

Termín konania predčasných volieb jablkom sváru … Obnovená koaličná 90. navrhuje uskutočnenie volieb 30 septembra 2023. To by od dňa pádu Hegerovej vlády do volieb uplynulo 9,5 mesiaca a do nástupu novej vlády cca 10,5 mesiaca. Relevantné dôvody neexistujú, ale motiváciu všetci chápu: platí čo je doma to sa počíta, ide predsa o slušné platy. Ale aj príspevky stranám zo ŠR, keby boli voľby v júni strany by prišli o 3,5 milióna €, a OĽaNO o 800 tisíc €. Nádeje na dokončenie reforiem sú len zásterkou, čas bude využitý na upratovanie v rezortoch, na vyčerpanie a vyplatenie všetkých možných aj nemožných profitov. Náklady na volebnú kampaň budú pre mnohé subjekty rozhodujúce. Skutočné argumenty sú tie celospoločenské: vláda ktorá bude vymenovaná najskôr v polovici októbra bude v omeškaní od prvého dňa, žiadnych 100 dní mať na rozbeh nedostane, bude to danajský dar! Netreba zabúdať, že nasledujúce voľby budú termín ďalej posúvať do októbra, lebo nemôžu byť neskôr ako po 4 rokoch a konajú sa vždy v sobotu. Hlasovanie o termíne volieb bolo odložené na 31. januára 2023 na 17 hodinu, aké príznačné! Po nás potopa!!!