Zeleznik

Román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela ho poprieť a vymaniť sa z neho, a možno práve preto stroskotala. Heslo – odkaz: „Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš!“

Zbrane sprevádzajú človeka od staroveku

Už v dobe kamennej pračlovek používal opracovaný kameň ako pästný klin alebo hrot oštepu lebo poznal, že tak môže uloviť zvieratá proti ktorým holými rukami nič nezmôže. Homo sapiens pochopil, že so zbraňou v rukách dosiahne viac. Zvládnutie výroby kovových predmetov znamenalo najmä výrobu tzv. chladných zbraní. Objavenie pušného prachu a výbušnín viedlo k produkcii prvých primitívnych strelných zbraní a použitiu výbušnín na deštrukciu. Žiaľ zbrane sa začali používať aj proti ľuďom ako nástroj realizácie moci násilným spôsobom. Prvé zdokumentované vojenské výpravy boli podnikané v období rozkvetu ríš, teda stovky rokov pred naším letopočtom. Egypt, Grécko a najmä Rímska ríša viedli dobyvačné vojny, zaberali nové územia a získavali vojnovú korisť. Vojnové ťaženia prekresľovali mapy a uplatňovali tak práva silnejších v praxi. Ešte v stredoveku boli realitou lúpežné vpády Tatárov, Turkov, dokonca aj Mongolov, no napodobňovali ich aj militantné kráľovstvá. V zámkoch sa žilo celkom inak než v podzámčí, sociálna nespravodlivosť, útlak produkoval organizovaný odpor – vznikali viaceré vzbury a revolúcie, ktoré sa usilovali nastoliť spravodlivejší svet.

Svetové vojny v kocke

Nástupom priemyselnej revolúcie v 19. – 20. storočí boli zavedené do armád dokonalejšie strelné zbrane a účinnejšie prostriedky vedenia boja: delostrelectvo, tanky, transportéry a lietadlá.

Na začiatku I. svetovej vojny v roku 1914 boli armády troj-spolku a troj-dohody vyzbrojené podobnými zbraňami. Osobnou zbraňou vojaka – pešiaka bola opakovacia puška, veliacich dôstojníkov pištoľ. Armády disponovali delostrelectvom, (prepravu diel obstarávali spravidla kone), jazdectvom a palebnú silu zvyšovali prvé automatické zbrane – guľomety. Prvé lietadlá vyzbrojené guľometmi predvádzali vzdušné súboje alebo zhadzovali na frontové línie ľahké bomby, iné typy lietadiel sa používali na pozorovanie a dopravu nákladu. Vojenským námorníctvom disponovali bohatšie prímorské štáty. Víťazné štáty zaznamenali územné zisky a porazení museli prijať ich straty ako realitu! Vo vojne zahynulo 9.600 000 vojakov a 7.000 000 civilistov, zranených bolo spolu 20.000 000 osôb.

Svetová hospodárska kríza v 30. rokoch 20. storočia bola podnetom na otvorenie starých konfliktov, ktoré vyústili do II. svetovej vojny. Vojakov odkázaných na svoje nohy ubudlo, pribudlo motostrelcov, tankistov a letcov. Osobnou zbraňou vojaka bola spravidla automatická útočná puška alebo samopal, rozhodujúcou útočnou zbraňou sa ukázali byť tanky vyzbrojené kanónmi a guľometmi. Vojenské letectvo bolo rozdelené na stíhacie, bombardovacie, dopravné a špeciálne. Všetky lietadlá používané vo vojne boli vrtuľové s vidlicovými alebo radovými spaľovacími motormi, najrýchlejšie stíhačky dosahovali rýchlosť 720 km/hod, bombardovacie okolo 550 km/hod. Až v poslednej fáze vojny sa objavili v nemeckej Luftwaffe prvé prúdové stíhačky Messerschmidt Me 262 prekračujúce rýchlosť 1000 km/hod. Kvalitatívne novými zbraňami boli zo strany SSSR raketomety „Kaťuša“ a zo strany Nemecka ponorky, vojnové krížniky, raketové klzáky V 1 a balistické rakety V 2. Nemecko horúčkovite pracovalo aj na zostrojení atómovej bomby, ale táto snaha neušla pozornosti britským tajným službám a tajné závody boli opakovane zbombardované. Významnú úlohy vo vojne zohrali vojenské letectvá a námorníctva, Briti zostrojili prvé funkčné radary, ktoré im slúžili na včasné zisťovanie náletov Luftwaffe. RAF a USAF podnikali po otvorení západného frontu nočné kobercové nálety na nemecké mestá a priemyselné komplexy. Vojnu v Ticho-morí medzí Japonskom a USA ukončilo atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Vo vojne v Európe a Ticho-morí zahynulo 72.000 000 ľudí, čo predstavovalo takmer 4% všetkého obyvateľstva.

Zainteresovanosť USA a ich snahu diktovať svetový poriadok dokazuje ich účasť na 38 vojenských konfliktoch po skončení II. svetovej vojny! Týmto ambíciám zodpovedá aj špecifická skladba vojenského námorníctva a letectva. Schopnosť USA vojensky zasiahnuť na ľubovoľnom mieste sveta  do niekoľkých hodín, zabezpečí cca 600 vojenských základní a obrovské námorníctvo, ktoré ako jediné na svete sa hrdí globálnou pôsobnosťou. Ide najmä o 11 lietadlových lodí s jadrovým pohonom, 72 útočných a balistických ponoriek s jadrovým pohonom, 22 raketových krížnikov a mnoho ďalších lodí.

Netradičný pohľad na konflikt za našou východnou hranicou

Ukrajinské vedenie tvrdí, že dokáže vytlačiť vojská RF z okupovaných ukrajinských území, len k tomu potrebuje viac silnejších, ťažkých zbraní a dostatok streliva. Aktuálne prosia západ o poskytnutie moderných stíhačiek, rakiet s dlhým doletom a prípadne aj vojnových lodí a ponoriek! Nie je im cudzia ani myšlienka použiť voči agresorom zakázané kazetové bomby, či chemické zbrane! Sú vraj odhodlaní bojovať za svoju slobodu a celý demokratický svet – až do konečného úspechu = porážky armády RF.

Ruské vedenie tvrdí, že vojenskú operáciu začali preto, že sa cítili existenčne ohrození a angažovanie armád NATO ich hypotézu o snahe postupne vyčerpať, vojensky poraziť armádu RF a definitívne zničiť Rusko – ríšu zla, verifikuje! Zdôrazňujú, že svoju porážku na Ukrajine nedopustia a keď bude ohrozená holá existencia Ruska, použijú dôraznejšie prostriedky boja = jadrové zbrane!

Dajme zbraniam zbohom a nepodporujme vojnu, lebo kto mečom bojuje – ten mečom zahynie!