Zeleznik

Politický systém vyznávajúci parlamentnú zastupiteľskú demokraciu je bez stabilných politických strán nefunkčný. Odpor k tzv. tradičným politickým stranám je z jednej strany dôsledok 40 ročnej vedúcej úlohy Komunistickej strany a z druhej strany ide o výsledok každodennej diverznej činnosti opozičných subjektov, ktoré hlásajú svoju modernosť a odmietajú tradičné schémy výstavby politických strán. Diverziu podporujú aktivity tretieho sektora, nezávislých zložiek moci a hlavne masových médií (tiež nezávislých). Spoločne tlačia do hláv občanov kaleráby o nevyhnutnosti výmeny politickej garnitúry za novú generáciu politikov nezaťaženú minulosťou. Noví aj staronoví politici sa predstavujú ako spasitelia, ktorí urobia poriadky s mafiánmi, odstránia korupciu, vyriešia problémy v školstve a najmä v zdravotníctve, pričom prstom ukazujú na tých ktorí tu vládli 12 rokov (Smer SD) a údajne nič nevyriešili!!!. Každá líška svoj chvost chváli. Dokonca koaličné strany Most – Híd a SNS sa utiekajú k trápnym výhovorkám, že vstup do vlády v roku 2016 im poškodil. Ešte pred rokom dvomi boli celkom spokojní a vedeli svoju politiku obhájiť, dnes to už nezvládajú, vajatajú a vyplakávajú. Negativizmus ako masový prostriedok vedenia politického zápasu má devastačné účinky na celkovú klímu v spoločnosti, na zmýšľanie a správanie sa bežných ľudí práce, no sám o sebe nič pozitívne neprináša. Naopak, vytvára priestor pre množstvo ambicióznych novotvarov, ktoré bez politických skúseností nie sú zárukou toho, že sa čokoľvek v spoločnosti zlepší, ak by sa nejakým riadením osudu dostali k moci.

V stabilných a treba povedať, že aj prosperujúcich demokraciách (USA, UK, Francúzsko, Nemecko, Švédsko) sa o moc v krajine uchádza menej ako 5 silných dostatočne známych politických strán, pričom počet tých, ktoré majú reálne šance moc získať je ešte menší. U našich južných susedov  vládne suverénna silná strana FIDESZ, na severe v Poľsku je to podobne súboj dvoch silných strán PIS a PO. Menej dobrým príkladom politickej scény je Česká Republika, kde má úspešná vláda do činenia s masívnou propagandistickou anti-kampaňou a šírením negativizmu v spoločnosti.

Kto seje vietor v tzv. post-socialistických republikách ešte 30 rokov po revolučnom roku 1989? Evidentne existujú a pôsobia po celom svete sily, ktoré podrobne sledujú a aj kreujú výkon politiky v záujme svetového veľkokapitálu. Mechanizmy prostredníctvom ktorých to robia sú ukryté v nadnárodných spoločnostiach, v nevládnych organizáciách, na ambasádach. S pomocou naverbovaných domácich janičiaroch, šíria negativizmus cez „svoje“ kanály v masových médiách a zakladajú ďalšie nové strany, ktoré finančne podporujú. Paradoxne, tí ktorí majú plné ústa boja proti korupcii, dobre žijú z dotácií, ktoré majú často  pôvod v zahraničí. Zmienených silám prekáža každá stabilná vláda, ktorá nemusí tancovať tak ako jej pískajú, preto je v týchto štátoch pod vlajkou demokracie podporovaný quasi zápas s korupciou, dokonca boj s mafiou. Drobné politické subjekty nikdy nemôžu vytvoriť stabilnú sebavedomú vládu, buď skončia ako vláda bábková alebo sa ich demokratická vláda rozpadne do dvoch rokov.

Občania – voliči by mali vedieť, že termínu „boj“ zodpovedná skutočný zápas na život a na smrť, spravidla vedený so zbraňami od výmyslu sveta. Keď sa za bojovníkov vydávajú športovci, ešte je to možné tolerovať, ale boj politikov, najmä tých opozičných je len frázou na získanie priazne. Bývalý predseda KDH Hrušovský tvrdil do TV kamier, že nepozná väčšieho bojovníka proti korupcii ako je Daniel L. Ten ako Minister vnútra si aj počas zasadania vlády zaháňal nudu výmenou SMS hneď s dvomi milenkami. Keď bol z KDH odídený, založil novú stranu s hrdým názvom „Nová väčšina Daniel L.“, prepis tisícov SMS zo služobného mobilu označil za podvrh a „bojoval“ s korupciou v opozícii spolu s Matovičom. Po dopravnej nehode so smrteľným následkom bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, vzdal sa politických funkcií a vrátil do advokácie.

Táranie o tom, že mafia ovláda štátne inštitúcie, že sme mafiánsky štát je potrebné odmietnuť ako účelové bludy slabých politikov, ktorí nevedia inak zaujať verejnosť. Zločinecké skupiny, ktoré sa vzhliadli v skutočných mafiách boli na Slovensku rozložené, časť mafiánskych bossov a ich posluhovačov sedí vo väzeniach a druhá nie nepodstatná časť skutočných mafiánov je na pravde božej. Isteže, metódy mafiánov, ako je podnikanie za hranou zákona má ešte vyznávačov v podobe takých expertov, ako je Marián K. Boj s nimi môžu a musia zvládnuť OČTK – podporujme ich v spravodlivom úsilí a nedovoľme, aby na ňom parazitovali nezúčastnení politici.