Zeleznik

Nepokradneš ako Božie prikázanie

Kresťania – katolíci sa vystríhajú kradnúť, aby tým nespáchali hriech z ktorého by sa museli spovedať, oľutovať ho a prijať rozhrešenie, s nádejou na odpustenie hriechu a nápravu hriešnika. Ak bola krádež odhalená aj príslušné orgány vykonajú svoju prácu. Rozsudky boli veru rôzne, aj drastické ako obesenie za krádež koňa v Amerike, odťatie ruky, verejné bičovanie a popravy v Európe – taký bol stredovek. V 20. storočí čase to nástupu demokratických spoločenských pomerov, zlodejov súdy posielali do nápravných zariadení, ľudovo do basy a to prísnejšie ak išlo o protispoločenskú činnosť. V rokoch budovania socializmu išlo hlavne o drobné, ale časté krádeže na pracoviskách, stavbách či poľnohospodárskych štátnych podnikoch a družstvách. Žartovalo sa o kradnutí aj slovami „Všetci kradnú a stále je z čoho“ alebo „Kto nekradne okráda svoju rodinu“. Veľké zlodejstvá boli zriedkavejšie, jeden prípad za všetky: Zo stavby pražského metra počas víkendu ukradli celý raziaci štít, obrovský stroj rozobrali a odviezli nevedno kam, najskôr do šrotu.

Kradnutie a sprievodná korupcia nezmizli ani v 21 storočí

V modernej dobe je badať úbytok drobných zlodejstiev a obraz zlodeja ktorý si nakradnuté odnáša v mechu na chrbte je prítomný len výnimočne. Siahať na súkromný majetok je riskantné, lebo je lepšie chránený, no nájdu sa jedinci aj skupinky, ktoré si trúfnu privlastniť si a speňažiť cudzí majetok. Objasnenosť týchto TČ je pomerne vysoká, horšie je to s odhaľovaním TČ sofistikovaných – ktorých sa dopúšťajú tzv. biele goliere.  Často unikajú pozornosti podvody a defraudácie predstierajúce legálne podnikateľské aktivity. Spoločensky škodlivé sú činy špekulantov, ktorí zneužívajú rôzne fondy, granty a dávky štátu na bezprácne obohacovanie. Komplex problémov predstavuje proces verejného obstarávania, ktoré sú povinné vykonať v súlade so zákonom, všetky subjekty pri obchodnom vzťahu so štátom od zákonom určenej ceny zákazky. Pozornosti chytrákov neunikajú ani prostriedky z Európskych fondov a subvencií.

O kradnutí a korupcii počujeme a čítame viac ako o chlebe každodennom

Mediálny priestor, ktorí je k vládnej koalícii obzvlášť kritický, je priam zahltený odhaľovaním kadejakých káuz.  Pričom iba zlomok z nich sa preukáže ako reálna škoda, ktorá vznikla zavinením skutočných osôb. Vo väčšine verejných vystúpení opozičných politikov (vrátane obľúbených tlačových konferencií) je občanom podsúvaná deprimujúca fiktívna realita, lebo za pracovnú metódu je považovaná vytrvalá kritika všetkého čo vláda a jej podriadené orgány vykonajú, s cieľom škodiť a nádejou, že práve oni sú tou alternatívou, ktorá bude po nasledujúcich voľbách jednookým kráľom, čo zostaví novú lepšiu vládu. Týmto deštruktívnym praktikám slúži aj významná časť NGO (nevládnych organizácií), kadejaké inštitúty, univerzitní politológovia aj opozícii slúžiaci europoslanci. História aj celkom nedávna preukázala, že masívnou demagogickou kampaňou sa dá dosiahnuť na Slovensku veľa, hoci vyhrať voľby ako v roku 2000. Ktorá z veľkých priam bombastických káuz sa potvrdila? Žiadna! Ani Počiatkova vila v Cannes, ani schránkové firmy na Cypre, ani 700 miliónov USD uložených na Belize a to nie je všetko. Politický Nevedko Matovič a jeho satelit strana Za ľudí – bez ľudí, vstávajú z popola. Odhaľujú nové kauzy a nevadí im, že niektoré sú 10 rokov staré! Apropo – prečo sa už nespomína strana NOVA? Aby sa zabudlo, že koalícia štyroch politických subjektov a štyroch platforiem vo voľbách 2023, bola čuduj sa svete iba trojkoalícia??? Také politické subjekty ako je „Slovensko“ chápu politiku ako podnikanie so štedrým finančným príspevkom od štátu. Samozrejme, že budú proti zmene volebného systému a nikdy nepodporia ani obmedzenie štátnych príspevkov politickým stranám – oni totiž stranou nie sú a ani nechcú byť. Od roku 2010 sa dopracovali k počtu členov 62 aj to iba formálnych!

Prečo v štátnom rozpočte chýbajú každoročne miliardy €

Nie preto, že politici, ich chránení oligarchovia a štátni úradníci veľa rozkradnú! Nie preto, že vláda nešetrí na sebe a priveľa spotrebúva! Na  únik z deficitného hospodárenia je potrený celkom iný balík peňazí a reálnych – nie fikcií a predpokladov. Kto teda môže za neutešený stav a ako to môžeme napraviť?

• Novelizovať príslušnú legislatívu (dnešná úprava definície závislej práce je neúčinná), tak aby nebolo možné zisťovať existenciu stotisícov nanútených živností, keď zamestnávateľ namiesto riadneho pracovného pomeru uzatvára zmluvu so živnostníkom pritom mu poskytuje všetko potrebné na zhotovenie diela (materiál, náradie, dopravný prostriedok, PHM, ochranné a pracovné pomôcky, pracovné priestory). Neplatí však za neho odvody, neposkytuje mu stravovanie, nemá náklady s regeneráciou jeho pracovnej sily. Tento nešvár zapustil hlboké korene a na jeho postupnú redukciu bude potrebná invencia a politicky silná a jednotná vládna koalícia. Odhaduje sa, že takýchto papierových „živnostníkov“ je do 500 tisíc, tu uniká na odvodoch štátu najmenej miliarda € a na daniach, ktoré živnostníci odvádzajú alebo neodvádzajú štát stráca ďalšiu miliardu €.
• Nerušiť, ani neredukovať tzv. Transakčnú daň do roku 2027, ona totiž po roku ukáže, ktorí drobní podnikatelia nie sú vôbec drobní a existujúce úľavy im nepatria, iba ich zneužívajú.
• Zdaniť viac majetok na úkor zdaňovania práce.
• Vyššie zdaniť dividendy.
• Prísnejšie trestať daňové podvody a podvody na povinných odvodoch.

Riešenia ako konsolidovať existujú, treba len chcieť a vedieť ich presadiť + skončiť s populistickými úľavami!