Zeleznik

j

Množstvo informácií ktoré sú dostupné na Slovensku, je po technickej stránke mierne povedané hlúposťami. V tomto článku je poukázané na niektoré často pertraktované nezmysly v ústnom aj printovom podaní. Tieto a im podobné bludy dezinformujú verejnosť, ktorá nemá o vojenskej technike istú úroveň vedomostí. Príznačné je, že tieto mylné tvrdenia často produkujú aj osoby označované za odborníkov vo vojenstve, dokonca aj osoby reálne zodpovedné za utváranie vojenskej doktríny SR.

Ruská armáda vraj ostreľuje ukrajinské mestá aj raketovým systémom S-300

Pozornému čitateľovi neunikli tvrdenia o tom, že ruská armáda má nedostatok munície, vrátane rakiet krátkeho doletu a tak siaha aj po starších systémoch protivzdušnej obrany S-300 a používa ich na ostreľovanie najmä civilných cieľov na línii frontu aj za frontom. Objavili sa aj fotografie pozostatkov z rakiet systémov S-300 v miestach ich explózie.

Takéto informácie nemajú hodnotu ani fajky dymu. Systémy S-300 boli vyvíjané SSSR v 70-tych rokoch minulého storočia, modernizované a vyrábané v Rusku do roku 2012 vo viacerých konfiguráciách. Ide však o systém protivzdušnej a čiastočne aj protiraketovej obrany, čiže je určený na ničenie letiacich cieľov vo výške od 150 metrov do 27 kilometrov a dostrelom od 45 do 200 km. Systém pozostáva z riadiaceho pracoviska, prehľadového radaru, navádzacieho radaru a viacerých vozidiel, každé so štyrmi kontajnermi s raketami. Rakety štartujú kolmo hore a dosahujú rýchlosť 5 M (päť násobok rýchlosti zvuku). Keď prehľadový radar zachytí v dosahu systému letiace objekty (lietadlo, raketu alebo vrtuľník) je na rozhodnutí riadiaceho pracoviska, či je odpálená jedna alebo viac rakiet. Raketa je okamžite po štarte automaticky navádzaná prostredníctvom navádzacieho radaru, ktorý cieľ sleduje a označuje radarovým signálom. Bojová hlavica rakety o hmotnosti 130 kg exploduje v blízkosti cieľa, vytvorí oblak drobných črepín, ktoré majú značnú energiu a spoľahlivo zničia letiaci objekt. Z uvedeného je jasné, že systém PVO S-300 nedokáže navádzať raketu na pozemné ciele, pretože navádzací radar takpovediac nevidí pozemné ciele napríklad budovy. Okrem toho, bojová hlavica rakiet S-300 nie je určená na deštrukciu techniky a stavieb. Pokiaľ sa niekde objavili trosky rakiet S-300 boli to buď zblúdené rakety, ktoré sa vymkli spod kontroly navádzania alebo boli poškodené paľbou bojovníkov druhej strany. Pamätným sa stal prípad zblúdenej S-300 vypálenej armádou UA, ktorá na poľskom území zasiahla traktor a usmrtila dvoch poľnohospodárov. Systém S-300 používala armáda UA pokiaľ mala dostatok rakiet a funkčných komponentov, Armáda RF v súčasnosti používa na bojisku systém dlhého doletu S-400 Triumf a na krátke vzdialenosti systém PANCIR. Proti pozemným cieľom útočí ruská armáda balistickým raketovým systémom ISKANDER, raketami s plochou dráhou letu typu KALIBER alebo obdobnými odpaľovanými z lietadiel. Na vrchole rebríčka sú hyper-zvukové rakety ZIRKON odpaľované z lodí a ponoriek s rýchlosťou 9 M a KINŽAL s rýchlosťou v cieľovej oblasti 10 – 12 M odpaľované z lietadiel. Bojové hlavice týchto rakiet obsahujú 450 – 1.000 kg výbušnej zmesi.

Naše MIG 29 zachránia životy civilistov, budú zostreľovať lietadlá aj rakety

Aj takéto quasi argumenty brnkali na city občanov SR v období rozhodovania o odoslaní našich uzemnených 13 kusov MIG 29 na Ukrajinu. Armáda UA disponovala pred 24 februárom 2022 celkom 206 lietadlami medzi ktorými boli útočné lietadlá SU 25, stíhacie lietadlá SU 27 a MIG 29, stíhacie bombardéry SU 24, dopravné a výcvikové lietadlá. Útok armády RF bol namierený priamo na letiská rozmiestnené vo všetkých oblastiach a infraštruktúru PVO. Možno predpokladať, že okrem radarových a veliteľských stredísk bolo zničených aj veľa lietadiel. Vo vojenskom letectve slúžilo 36.000 osôb. Náletmi na letiská boli zničené aj také skvosty ako jediný exemplár najväčšieho dopravného lietadla na svete AN 225 MRIA. Vojenské letectvo UA bolo dlho paralyzované a väčší dôraz bol kladený na posilnenie existujúcej PVO. Niekedy na jeseň 2022 odzneli na rokovaniach lídrov prosby na poskytnutie stíhacích lietadiel a modernej artilérie. Vo vojenskom letectve UA zavedené typy MIG 29 mali nespornú výhodu v tom, že nevyžadovali školenia pilotov ani technického personálu. Ochotu poskytnúť staršie nedostatočne udržiavané stroje prejavili PR a SR.

Slovenská vláda rozhodla o darovaní 13 kusov stíhačiek MIG 29 tak, že 4 stroje odleteli riadené ukrajinskými pilotmi, 9 strojov bolo upravených na transport po ceste, paradoxne 3 stroje boli bez motorov. Podobne postupovali aj Poliaci. Posilnenie bojovej spôsobilosti armády UA bolo takmer zanedbateľné, hoci politický sa tejto transakcii prikladal až nepatričný význam. Hovorca MO RF sa vyjadril stručne, budú zostrelené! Podľa kusých správ mala štvorica našich MIG 29 pôsobiť v relatívne pokojnej oblasti Charkova. O konkrétnych úspechoch v ochrane životov obyvateľstva zatiaľ niet správ. Ako to teda je v skutočnosti?

Pôsobenie bojových stíhačiek si v súčasnosti vyžaduje predovšetkým funkčný systém koordinácie s pozemnými systémami radarového pokrytia územia a tiež so systémom včasného varovania na palube špeciálneho dopravného lietadla, prípadne aj informácií zo satelitného prieskumu – čo armáda UA nemá k dispozícii. Letu schopné a bojaschopné stroje pôsobiace spôsobom lovu vlka samotára majú ťažký a aj krátky život. Musia sa skrývať pred PVO nepriateľa, lietať veľmi nízko nad zemou, aby ich nezachytili radary systémov PVO S-400, lebo protilietadlová raketa z tohto systému si MIG 29 nájde aj zo vzdialenosti 200 km. Bližšie k frontovej línii je takmer vylúčené uniknúť kombinovaným systémom PANCIR, či TUNGUZKA. Zo vzduchu im zasa hrozí nebezpečenstvo zostrelenia od modernejších kolegov MIG 35, SU 27, SU 30, SU 35, prípadne aj SU 57, ktoré sú vyzbrojené raketami vzduch – vzduch so sofistikovaným navádzaním a s dosahom od 100 do 260 km. Darované MIGY teda veľa rakiet s plochou dráhou letu nezostrelia, pretože skôr budú zostrelené ony samé!