Založ si blog

Na východnom fronte nič nové?

Ukrajinská protiofenzíva mešká

Viac ako 60 štátov z celého sveta podporuje ukrajinské snaženie oslobodiť cca 20 % územia obsadeného  ruskou armádou a vytlačiť agresora za hranice Ruskej federácie. Predstavy ukrajinského vedenia, že masívne dodávky modernejších západných zbraní môžu vytvoriť predpoklady na drvivú porážku Ruska sú takmer naplnené. Veď viac miliardové kontingenty od USA, UK a Nemecka v podobe tankov ABRAMS, CHALLENGER a LEOPARD + rôznych bojových vozidiel pechoty + sofistikovaných PVO systémov, by mali stačiť na údajne rusmi nasadzované zastarané a poruchové zbraňové systémy, ale frontová línia sa takmer nehýbe. V poslednom týždni boli publikované viaceré dôvody, pre ktoré je situácia ukrajinských bojovníkov zložitá a začať teraz protiofenzívu by znamenalo veľké straty, to si uvedomuje aj prezident Zelenskyj.

Sofistikovaná zbraň použitá proti civilným cieľom

Západ dlhé mesiace odmietal poskytnúť armáde UA rakety s dlhším doletom z obavy, aby neboli použité na útoky na ruské územie a tým eskalovali konflikt. Teraz UK dodalo na UA „niekoľko“ striel s plochou dráhou letu STORM SHADOW s doletom 250 km, rýchlosťou 0,8 M, navádzaním pomocou GPS a cene 2,5 milióna € za kus. Obratom ich armáda UA použila na úder proti mestu LUHANSK aby ho potrestala za rebéliu, keď sa celá Luhanská oblasť referendom prihlásila k územiu RF. Strely STORM SHADOW vyvinuté spoločne UK a Francúzskom sú v armádach NATO považované za strely typu vzduch – zem a sú odpaľované z výkonných stíhačov napríklad EUROFIGHTER, RAFALLE alebo TYPHON. Ako ich odpálilo letectvo UA nevedno, isté však je, že MIG 29 ako nosič týchto striel s váhou 1,3 tony veľmi nevyhovuje. Bude zaujímavé sledovať ako zareaguje ruské letectvo a PVO na kvalitatívne novú zbraň vo výzbroji armády UA. Nakoľko v prípade útoku na LUHANSK museli lietadlá UA – nosiče zaletieť k bojovej línii boli bezprostredne po odpálení striel zistené, zamerané a zostrelené, čo umožnil ruský PVO systém S 400 TRIUMF s dosahom cez 200 km.. Luhanskú oblasť, podobne ako Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť a Krym považuje RF za svoje územie a tak možno predpokladať, že ruská odpoveď bude nasledovať obratom. V konečnom dôsledku prispejú tak nové rakety vo výzbroji armády UA, k pokračovaniu ničenia a zabíjania.

Ukrajinskí piloti zhodnotili reálnu situáciu na bojisku

V slovenskej tlači bol publikovaný článok, ktorý cituje vyjadrenia troch ukrajinských vojenských pilotov o ich skúsenostiach z bojových letov. Traja piloti s krycími menami vysvetľujú podmienky, ktoré ich odsudzujú do pozícií outsiderov, keďže pilotujú stíhačky MIG 29A staré skoro 40 rokov. Ich veku zodpovedá už zastaraná avionika, najmä palubný radar s dosahom do 50 km a slabou raketovou výzbrojou účinnou do vzdialenosti maximálne 50 km. Avionika nezistí odpálenú raketu, ktorá smeruje k ich stroju, musia sa spoľahnúť na varovanie zo zeme, to môže prísť neskoro alebo nepríde vôbec. Ako najväčšiu hrozbu vidia ruské stíhačky Suchoj, najmä SU 35, ktoré ovládajú nebo nad Ukrajinou a svojimi raketami R 37 ich ohrozujú už zo vzdialenosti 200 km. Keď dostanú varovné hlásenie, bránia sa zostreleniu tak, že klesnú na výšku pod 30 metrov, doslova sa obtierajú o vrcholky stromov a manévrujú tak, aby sa ukryli za terénne nerovnosti. Ani dodávky MIG 29A od Poľska a Slovenska nič na bojisku nezmenili a nádeje, že budú zostreľovať rakety s plochou dráhou letu KALIBER zostali iba fikciou. Môžu zasiahnuť proti vrtuľníkom alebo dronom, ale každý vzlet je veľkým rizikom. Piloti sa vyjadrili aj k požiadavkám na dodanie stíhačiek F 16. Tie sú vybavené zodpovedajúcou avionikou, radarom aj výzbrojou, ale sú tu iné otázniky. Dodanie nových strojov nemôže byť skôr ako za dva roky a dodanie používaných strojov od štátov NATO by si vyžiadalo modernizovať jednu alebo dve letecké základne, lebo podvozok F 16 si vyžaduje hladké, dostatočne dlhé a široké dráhy. Modernizácia dráh na základniach by neušla pozornosti rusov, ktorí by obratom mohli dielo zničiť.

Čo spôsobil útok 6 hypersonických rakiet KINŽAL 9.3.23

Podľa slovenských masových médií ruskí okupanti vypálili 9.marca okrem iných rakiet aj 6 Kinžalov, ale ciele neboli bližšie určené. Podľa zdrojov blízkych ukrajinskému vedeniu bol zasiahnutý podzemný muničný sklad. Až neskôr sa v západnej tlači objavili upresnenia, že išlo o objekt v karpatskom masíve neďaleko hraníc s Rumunskom a v podzemnom objekte bol situovaný štáb veliacich dôstojníkov NATO a armády UA. Prvá raketa s chirurgickou presnosťou vletela rovno do vchodu a spôsobila obrovský kráter, nasledovali ostatné rakety s vysokou prieraznou silou, porovnateľnou s výbuchom 4 ton TNT (pri teste rakety bol prerazený kryt 1,6 m betónu). Ak boli na iných častiach objektu umiestnené zbrane a munícia, potom ich výbuchy dokonali devastáciu objektu a okamžitú smrť všetkých prítomných osôb, vraj tam zahynulo 400 vojakov a obslužného personálu. Totálne zničenie objektu znamenalo nielen stratu veliteľských kádrov, ale aj rozpracovaných plánov, výpočtovej a spojovacej techniky čo by vysvetľovalo odkladanie protiofenzívy.

Naším masmédiám neunikla informácia, že ukrajinská obsluha PVO systému PATRIOT, dokázala doteraz nemožné: zostreliť ruskú hypersonickú raketu X47 M2 KINŹAL. Tvrdenia, že proti týmto raketám neexistuje obrana sa vraj ukázali ako klamstvo. V skutočnosti ide o trápny pokus zhadzovať účinnosť danej rakety určenej najmä proti lodiam, osobitne lodiam lietadlovým. Raketa s váhou 3 tony a dĺžkou 8 metrov je nesená pod trupom stíhačky MIG 31K alebo bombardéra TU22 M3, za pár sekúnd po štarte dosahuje hypersonickú rýchlosť čo je viac ako 5M, ktorú zvyšuje až na 10M, pri strmhlavom útoku 12M. Raketa PVO systému PATRIOT dosahuje  sotva polovičnú rýchlosť 5M, to sťažuje avšak celkom nevylučuje možnosť zásahu. Aj PL kanón môže zastaviť KINŽAL, ale je to iba teória, lebo vystrelené granáty sú 3 krát pomalšie ako raketa! Zostrel označovaný za dôkaz účinnosti PVO PATRIOT proti hypersonickým raketám bola výnimočná náhoda.

Bič bude plieskať pri sčítavaní hlasov

02.04.2024

Návrat k volebnej kampani prezidentských volieb Napriek tomu, že trvanie a financovanie volebnej kampane je vymedzené zákonom, na Slovensku je zaužívaná taká prax, že nie všetko sa striktne dodržuje a vybočenia sú spravidla tolerované s odôvodnením, že v zásade neovplyvnili výsledok volieb. Takmer rok pred predpokladaným termínom prezidentských volieb, začala [...]

Kto by mal byť zvolený za prezidenta

20.03.2024

Nie je kandidát ako kandidát Do volieb vstúpilo až 11 kandidátov čo znamená, že voľby budú dvojkolové. Medzi kandidátmi možno identifikovať štyroch serióznych, potom skupinu hazardérov, ktorí sledujú aj iné ciele ako byť zvolený a nakoniec skupinu rojkov, ktorým stačí byť v novinách a v televíziách. Kým skupina rojkov nie je dôležitá, to skupina hazardérov si [...]

Prezidentskí kandidáti, bojovníci a tí druhí

19.02.2024

Prezidentské voľby v napätej spoločenskej atmosfére Občania SR si zvolia nového prezidenta v priamych voľbách vo dvoch kolách, lebo možnosť aby získal niektorý kandidát v prvom kole viac ako polovicu hlasov všetkých oprávnených voličov, je sci-fi. Vo voľbách by mali vybrať osobnosť, ktorá má predpoklady pre zastávanie najvyššej ústavnej funkcie v období 5. [...]

tbilisi, gruzínsko, protest

V Tbilisi protestovalo vyše 20 000 ľudí proti zákonu o zahraničnom vplyve

17.04.2024 23:24

Poslanci vládnej strany Gruzínsky sen schválili návrh tohto sporného zákona v prvom čítaní.

Nemecko Rusko špionáž

Prokurátori v Nemecku obvinili bývalého zamestnanca tajnej služby zo špionáže pre Rusko

17.04.2024 23:09

Carsten Linke poprel obvinenia a povedal, že sa snažil naverbovať taktiež obvineného Arthura Ellera ako potencionálny zdroj.

beňa

V Kongu zadržali bývalého námestníka riaditeľa SIS Borisa Beňu

17.04.2024 21:24, aktualizované: 21:54

Slovenská polícia to neeviduje. Beňa bol odsúdený v roku 2021 na trojročný trest s podmienečným odkladom na päť rokov za korupciu a vynášanie informácií.

Andrej Plenkovič

V chorvátskych voľbách zvíťazila strana premiéra Plenkoviča, naznačil exit poll

17.04.2024 19:57

Stredo-pravicová Chorvátska demokratická únia by mohla v 151-člennom parlamente podľa prieskumu obsadiť 58 mandátov.