Zeleznik

Básnici a spisovatelia patria do elity každej kultúrnej spoločnosti. Dostáva sa im uznania aj stovky rokov po smrti – tým najlepším. Samozrejmým predpokladom básnikov je excelentná inteligencia a boží dar nevšedného talentu k tvorbe textov, ktoré prežijú veky.

Ako Slovensko prišlo o „básnika“

V polovici mája 2024 sa Slovenskom rozšírila správa o šokujúcom počínaní istého Júliusa C. – (tiež básnika a spisovateľa), ktorý zobral spravodlivosť do svojich rúk a v Handlovej dostrieľal premiéra Roberta Fica. Levičan vo veku 71 rokov súkromne vydal niekoľko básní a jednu knihu, krátko pôsobil aj v spolkoch združujúcich spisovateľov, ale počiatočné nadšenie mu dlho nevydržalo. Pred voľbami v roku 2016 inicioval vznik politického subjektu s názvom „Proti násiliu“ no nepodarilo sa mu vyzbierať potrebný počet podpisov, ani finančne to neutiahol. Ako sa z pacifistu stal za 8 rokov atentátnik – to je otázka po ktorej sa vedie množstvo diskusií. Overených informácií nie je veľa: vystriedal viac povolaní, vraj pracoval aj v bani, učil, bol členom SBS – vtedy získal zbrojný pas. Pištoľ ČZ 75 vlastnil desiatky rokov. Niektorí ho charakterizovali ako slušného človeka, iní mali s ním aj nepríjemné zážitky. Ako dôchodca sa zúčastňoval na protestných zhromaždeniach, ba počas posledných výjazdných rokovaní vlády SR (Galanta, Dolná Krupá, Handlová) sa zaradil medzi odporcov vlády, s transparentom alebo bez transparentu, nakoniec s nabitou pištoľou v tzv. ľadvinke. Krátko po incidente uniklo na sociálne siete video, v ktorom hovorí policajtovi prečo strieľal na premiéra: „Nesúhlasím s politikou vlády, s rušením špeciálnej prokuratúry, útočia na médiá, prečo vyhodili Mazáka“, pýtal sa. Neuveriteľné: ako básnik neoslnil, ako politik neuspel, ako atentátnik uspel!

Poznámky k priebehu atentátu

Atentátnik svoju manželku v osudný deň oklamal, že pôjde na protestné zhromaždenie do Bratislavy, avšak vtedy už mal plán ako ísť do Handlovej, kde sa rokovala vláda SR. Na cestu si zobral aj svoju knihu a zmienenú pištoľ s dvomi zásobníkmi (v každom 15 nábojov 9 x 19 mm Luger). V Handlovej zaparkoval vedľa námestia a medzi desiatkami občanov čakal na príležitosť. Občania sa zhromaždili pri skladacej kovovej ohrade, nevysoký sedemdesiatnik nevzbudil pozornosť policajtov. Premiér Fico kráčal k občanom sprevádzaný príslušníkmi ochrany ústavných činiteľov, zaradom sa s občanmi zdravil a podával im cez ohradu ruku. Keď sa priblížil na dva metre k atentátnikovi, ten zdvihol pravú ruku a namieril na premiéra. Behom sotva troch sekúnd vystrelil 5 rán, štyri zasiahli cieľ, piata guľka skončila v kmeni stromu – to mu už ochrankári zabránili premiéra zasiahnuť. Okolo pár zverejnených fotografií a videa, ktoré natočila miestna TV sa zaujate diskutovalo, zaznievali laické tvrdenia o tom, že ochranka premiéra zlyhala, ako by mal minister vnútra odvolať jej šéfa, či sám podať demisiu. Neskôr sa ukázalo, že jedna strela ohrozila premiéra veľmi vážne, keď ho zasiahla do brušnej krajiny šikmo a nadol, poškodila tenké črevo na piatich miestach až uviazla v bedrovom kĺbe. To dokazuje, že tento zásah bol do padajúceho premiérovho tela, jeden priestrel brucha bol hladký, iné dve strely zasiahli ruku a rameno. Atentátnik sa vyjadril, že nechcel premiéra usmrtiť, iba vyradiť z politiky! Koľká to šľachetnosť, veď preto vystrelil 5 krát a bol by v paľbe pokračoval, keby nebol spacifikovaný!! Načo mu bol nabitý rezervný zásobník? Vari predpokladal prestrelku s políciou a svoju mučenícku smrť? Prvou verziou bola tá, že strieľal pomýlený vlk samotár, no časom sa prevalilo, že dve hodiny po čine niekto vymazal celú históriu z jeho účtu na Facebooku – čiže musel mať šikovných pomocníkov, minimálne priaznivcov, ktorí ho chceli chrániť a zničiť dôkazy. Závažnosť kauzy si vyžiadala vyšetrovanie vedené NAKA a dozor GP SR. Na priebežné výsledky vyšetrovania je uvalené embargo. Strelcovi hrozí trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie, čo je pri jeho veku vlastne to isté.

Trafené husi gágajú

Ako mohol na „holubičom“ Slovensku vyrásť na smrť odhodlaný atentátnik vysvetľovali mnohí, niektorí zaujate iní sa pokúšali o objektivitu. Jedna agentúra zaoberajúca sa prieskumom trhu sa obrátila na občanov s otázkou, kto sa podľa nich najviac zaslúžil o polarizáciu spoločnosti, ktorá vyvrcholila atentátom? Výsledky prieskumu sú rešpektované a zrejme aj správne. Najviac prispeli prejavy a správanie opozičných politikov, na druhom mieste figurujú ich protestné zhromaždenia a na treťom sú masové médiá. Až na štvrtom mieste s polovičným ziskom sa nachádzajú koaliční politici a ich správanie. Prvotný šok spôsobený atentátom chceli končiaca prezidentka a nastupujúci prezident riešiť pri širokom okrúhlom stole, no neuspeli. Memorandum o odsúdení skutku a slušnosti v politike však podporilo všetkých 130 prítomných poslancov NR SR. Tri týždne po atentáte uverejnil na sociálnych sieťach video samotný Robert Fico. Atentátnika nazval aktivistom opozície, odpustil mu vinu, no neodpustil si vymenovanie vinníkov. Pripomenul, že časť spoločnosti sa nevyrovnala s výsledkami demokratických volieb parlamentných, ani prezidentských. Opozícia podporovaná médiami a politickým tretím sektorom vyhrocovali atmosféru do tej miery, že otvorené prejavy násilia viseli vo vzduchu. Trafené husi to nenechali len tak, vyjadrovali svoje sklamanie, ba pohoršenie nad tým, že premiér podľa nich nič nepochopil a nevyužil príležitosť podať ruku na zmierenie. Hlavní rečníci z protestných mítingov Šimečka a Gröhling si umývali ruky ako Pilát. Už zabudli ako sľubovali odhodlanie na porážku Fica, na to že Fico musí zhniť v base vedľa Kočnera atď., atď. Hyperbolizovali každý počin novej Ficovej vlády, strašili katastrofálnymi následkami. Práve tieto a podobné apely, hoc uvarené z vody, chytili za srdce nejedného účastníka protestov, medzi nimi aj nenápadného dôchodcu z Levíc Júliusa C. Ten sa rozhodol konať po sklamaní z výsledku prezidentských volieb. Od slov prešiel priamo k činu s cieľom – odstrániť z politiky najväčšie zlo! Priveľa ľudí na Slovensku sa živí tým, že skryte „robia špinavú politiku“. Nebezpeční sú tzv. duševní bezdomovci, ktorí blúdia z jednej ideológie do druhej a za judášske groše slúžia cudzím záujmom.

Záverom: Dokedy najsilnejšie opozičné hnutie PS nebude svoju progresívnosť presadzovať asertívne, ale agresívne, nebude na Slovensku mier a v následkoch nebude ani progres (pokrok) aký si predstavujú!